na otcove rameno
otcove slzy nič nezmylo
z duše v ktorej sa plakať nemalo
Hluk motora,
otec sleduje cez okno zaprášene
kliať miestneho pastora
na chlapca ktorý sa tvári vystrašene
Slnku sa nechce vyjsť
pred zamračenú oblohu
zrak odvrátil k mračnám
aby mohol byť bližšie k Bohu
V skoro prázdnom plechovom autobuse,
čo pripomína prevoz väzňov
pobozkal dcérku, všetku nádej skryl v jedinej puse
chrániť jej budúcnosť sa stala vášňou
...až sa toho bál
Otec sledoval dcérkin primŕzajúci dych
pomaly dýchala, zaspala
chcel jej dopriať čo si zaslúži, oddych,
ktorý už zopár dni nemala...
Zaškrípali brzdy
Po ich výstupe zostala v autobuse len staršia pani
otec sa opatrne obzeral na rôzne strany
dcérkinu malinkú ruku pevne držal v dlani
držal si ju pri sebe, vlastným telom dcérku chráni
Friškým krokom prekonával obavy
prechádzal cez tiché ulice
mlčal, s dcérou sa nebaví
jej strach tlmí bozkom na líce
Prechádzali ako duchovia
bez povšimnutia,
mal strach že o nich miestni hovoria,
krvácal strachom z odhalenia
Zastali v starom domčeku na kraji mesta
tam, kde slepá sa zdala cesta...
Dom v tieni ostatných budov,
dokonalý úkryt plný sľubov...
„Tu nás nenájdu??“
Spýtala sa dcéra
„Nikdy,“
Kľakol na kolená aby ju objal,
však po chvíle sa k malému rádiu pobral
Drevená podlaha praskala,
frekvencia chvíľu meškala,
dcérka čakala
v napätí kým sa púšťala
Lebo nechápala
„Kde sme to??“ dýchala chladný vzduch
Otec oživil oheň v krbe
„Tu som aj s tvojim strýkom vyrastal“
Odpovedal,
no strach v ňom neprestal
Z rádia sa ozvala správa
„Mŕtvy muž v hlavnom meste“
Jeho meno v podsvetí prenasleduje sláva
nebohého najbližší sú že vraj na ceste
na poslednej rozlúčke
„Muža zadusili jablkom,
polícia sa domnieva, že je to odkaz...“
Boli posledné slová pred novou správou
Otec sa na kolená zrútil
„Čo sa stalo, tati??“
Otec mlčal, smútil
modlil sa nech ho najvyšší späť vráti
dcérka objala otca na kolenách
„Ocko, čo sa stalo??“
„Už je koniec, sme v bezpečí,“ riekol dcérke do ucha
„To zle už prestalo...“
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár