Koľko ľudí vlastne vie kde tá pravda je??
Došli slová, ale tá odpoveď tam niekde stále žije
dokiaľ nezhasne ten plameň, istotu mám že prežije
namiesto jazera v púšti tvoria sa prérie
Aká je skutočná hĺbka našej mysle??
Nastal čas byť šťastný tak prečo sa tváriť kyslé??

Deň kedy aj básnik prichádza o správne verše
sen kedy ranený generál zvieral v dlani svojich padlých šarže
na bojisku plnom dymu čakať poslednú ranu
v očiach žiari odraz ako otvára dokorán tú bránu
v stávke je náš život tak nekráčajme na okraji ostrého hranu
máme len jednú šancu plniť si sny, tak nečakajme na kvitnutie orgovánu.

Každý deň nebude bledý
každý boj nevyhráš ani vtedy,
keď za svojimi stojíš
s nimi sa bojíš a s nimi ten tvoj svet tvoríš
pri veľkej rýchlosti sa môže stať že do steny vrazíš
ako básnik píšeš svoj príbeh tak pozor, nech druhých nezrazíš.

Chceš byť šťastný?? Tak buď
život ťa nešetrí tak ty nešetri jeho a hlavne kľud
lebo to máš v rukách sám
a keby môžem, tak ti pomocnú ruku dám
nikto nebude cítiť tvoju bolesť ani sa za teba smiať
musíš len veriť že všetko sa dá dostať a aj dať
Kto tu nebol keď mal byť
Niekto, kto chcel po tvojom boku žiť??
v suchu chcieť dážď a v daždi zas dáždnik
nikdy nezabudni že každý je sám sebe básnik.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár