Prvé články boli o Vianočných nákupoch. Povedal som si, že by bolo fajn začať niečim aktuálnym ale keď som prvé články dopísal, myslel som, že písanie nie je nič pre mňa. Chcel som prestať. Nahováral som si, že aj tak to nikoho nezaujíma. Prvý človek, ktorý zareagoval na jeden z mojich článkov bol Vreskot000 a za to mu chcem poďakovať. Netušil že mi dodal motiváciu ešte pokračovať. Myslím si, že prvé poďakovanie právom patrí jemu.
Na nový rok mi napadlo napísať krátke zamyslenie, kúsok z mojej predstavy, fantázii. 11. Januára 2013 som napísal Chvíľka predstavivosti. Zareagoval na to človek, priateľ, ktorý ma motivoval tento blog vlastne založiť a preto, dúfam že nikoho neurazím, ale cítim najväčšie poďakovanie dlhoročnému priateľovi. Nebyť jeho, tak teraz nepíšem ani tieto riadky.
Pár dní na to sa stalo niečo čo som nečakal a čo mnou dosť otriaslo. Rozhodol som sa napísať prvých zopár rýmov, ktoré mi nevyšli, ale napísal som svoju prvú báseň. Prvú počas môjho života. A bol som na ňu hrdý. Chcel som skúsiť, či mi to akýmsi zvláštnym spôsobom pomôže a možno som si to len sugeroval, ale cítil som sa o trochu lepšie. Myslel som si, že to bude posledná báseň a preto som jej nevymyslel názov. Nosí v názve stručne to jediné o čo mi šlo "Len pokus o vyjadrenie citov umeleckou tvorbou".
Zrejme sa niečo vo mne pohlo a skúsil som napísať ešte zopár básni. Pár rýmov. Odstupom času som napísal ďalšie dve Chvíľky predstavivosti. Zapáčilo sa mi písanie. Či príbehov, krátkych predstáv alebo myšlienok, ktoré som vkladal najčastejšie do básni. Prešli roky a ja píšem toto poďakovanie. Tieto riadky nie sú len o Vreskotovi000 a o priateľovi, nie... Patrí vám. Všetkým, čo ste ma tu akýmkoľvek spôsobom podporili. Vážim si to. Ako ste si mohli všimnúť, ako roky plynuli, začal som písať viac a viac. Ak sa to niekomu páčilo som veľmi rád. Ak nie, mal by som sa ospravedlniť že som niekomu znepríjemnil deň, ale ešte neprestávam.
Sú tu ľudia, ktorí sa ma snažili podporiť o trochu viac, nebudem ich menovať, ak náhodou toto čítajú, vedia že je táto veta o nich. Ale pravda je, že ma vždy potešil každý jeden komentár, hviezdička, a tak je to aj dnes. Som vám vďačný. Touto stručnou formou vám chcem poďakovať a aj zaželať šťastné a veselé Vianoce... Keď už stihol ubehnúť ďalší rok... A pokojne, nerušené sviatky po boku najbližších.
Ďakujem.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár