Ponad najvyšší konár stromu
vykukli slnečné lúče
nad holou korunou, k tomu
aby noc ránu odovzdala kľúče
Od nového dňa
Na plote chladná rosa,
okná zahalené mrazom
vo vzduchu ostrá kosa
ľudí v domovoch udržala tranzom
Čiernobiela krajina sa prebúdza,
pomaly zabúda
na teplý lúč ktorého je núdza
Ponad striech
našich domovoch
šíri sa dym ako hriech
v pamäti našich boľavých nôh
Svet si ustlal
ale nezaspal
navliekol pyžamo čiernobiele
ponúka skoré večere,
pre nás ako netopiere
Čiernobiela krajina
láka nás oddychom
tá naša perina
tvári sa
deprimovane
vraví sa,
že naše kroky budú nasledovane...
DODATOK
Možno v niekoho očiach naivne,
ale ja verím v lásku
mám veľa chýb, nie som v tom nevinne
stratený v nemom hlásku...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár