Páni... nečakal som, že budem mať pocit aký mám keď sa moje písanie na chvíľu pominie k oddychu píšem už koľko?? tri roky?? možno sa mýlim... viem, že je tu veľa, veľmi veľa ľudí, ktorí ani nevedia že existujem a aj takých, ktorých čo som písal doslova odpudzovalo ale verím že je tu aj hŕstka tých, ktorí to čítali radi, a za to vám ďakujem Želám vám príjemne čítanie predposlednej básne...




Človek cíti bolesť, ale nemusí

byť na ňu sám

namiesto sĺz ju radšej zadusí

v sebe, a bolí to viac, prisahám

ku hviezdam nesiaham

to miesto prenechám

som šťastný tu, na zemi

som šťastný že dýcham




Človek cíti samotu

hľadá ju, a nedokáže zniesť

následky jej útoku

viem, že nedokážem priniesť

to, čo by si chcela

viem...

Ale viem aká melódia znela

z kvapiek dažďa

keď si odchádzala...




Človek cíti!!

Smeje sa aj plače

Človek cíti!!

Každý skáče,

či chudí alebo sýty

do svojej chyby




Nech prestane počúvať svoj vnútorný hlas

každý kto je bez chýb

stále počuť ten súkromný rozhlas,

tiež si z tých

čo počujú tieto tiché slová??

Keď neustále zrádzame dôveru druhých,

nepríde, nepríde stále nová...




Človek cíti

a je to úžasné

človek cíti

kým svetlo v sebe nezhasne

a nezačne

tápať v tme




Človek cíti, dokáže

cítiť šťastie

namiesto nenávisti ktorú si nakáže

každé ráno k človeku zrastie

človek cíti, usmej sa, prosím

tá emócia môže byť šťastná

vieru na šťastie aj dnes v sebe nosím

lebo v kope smutných chvíľ sa nájde aspoň jedna krásna




Možno v niekoho očiach naivne,

ale ja verím v lásku

mám veľa chýb, nie som v tom nevinne

stratený v nemom hlásku...

 Báseň
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár