zima sa stala ešte chladnejšia
náš raj vysala tma,
a temnota, temnota sa zdá prázdnejšia
Už viem, a žiadam o odpustenie
nie kňaza, lebo je to len jeho povinnosť
žiadam teba, o prepustenie
z pevnosti v ktorej viac nedýcha nevinnosť
Viem, že čokoľvek povieme
už nič nezmení
už priveľa toho o sebe nevieme
kde tá sila života v nás pramení??
Hľadieť do tvojich očí
je stále ťažšie a ťažšie
celý svet sa mi z nich točí
niekedy, niekedy v nich bývalo živšie
O áno...
Možno sme tými istými očami sledovali
na svet, a nevideli rozdiel čo by usmernil
možno sme ilúziu, len ilúziu milovali
alebo som len svoju šancu premárnil...
Nech čokoľvek povieme,
už sa viac nedotkneme
toho čo bolo prekrásne
ani jeden druhého nepotkneme
Ani nepomôžeme znovu vstať...
Viem, že čokoľvek povieme
už nič nezmení
už priveľa toho o sebe nevieme
kde tá sila života v nás pramení??
Stratil som istotu,
a znova hľadám
hľadám silu k životu...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár