vo svojom vnútri
keď nevieš prečo v sebe stále ten žiaľ sýtiš...
Niečo ťa bolí a ty nevieš čo,
na srdci ťaží, duša je v plameňoch
a nevieš, nevieš prečo
strácaš kúzlo ukryté v nekonečných prsteňoch
Viem čím si prechádzaš
nevieš zistiť kde nastala zmena
od vlastných myšlienok odchádzaš,
je to jednoduchšie než hľadať zmysel svojho mena
Pocit, že mieriš do stratena
a cesta zachádza do hmly
ty padáš, padáš zranená
Ťaháš svoje šťastie z tmy??
Poznám ten pocit, dokáže zaslepiť
tiež som v ňom blúdil
každé ráno nás núti prestať žiť
ale že to nedopustím som si sľúbil
A sľúb si to tiež,
ten kto odišiel od teba preč
Si ťa nezaslúži, vieš??
Ako vlastná rieka ďalej teč!!
Nikdy nie si sama,
nie, nie si na zbabelca odkázaná
nechaj ho bežať, to je jeho dráma
kvôli jeho chybe nebuď ustráchaná,
Nie...
Už viac neplač, nie kvôli nemu
bolí to len preto lebo máš viac lásky než on
si úžasná a to je zmysel k tvojmu menu
to nie je koniec, ešte nezaznel povestný zvon
Nie každý dokáže pochopiť aká si výnimočná...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár