topiaceho sa ľadu
zmrznutá to pôda
bez tvojho pohľadu
Cisári aj najmocnejší králi
bránili hviezdam vyzrieť skôr
dve vŕby pri ceste, a aj tak opustene stáli
bez tvojej hviezdy na úpätí hôr
Prebudili sa biele kvietky
keď ostatné už tuhou zimou spali
duša sa rozpadne, rozfúkne ako smietky
vo vetre, keby sa na seba usmievať prestali
Rozpadá sa svet každou chvíľou bez teba
ako kolobeh biedneho života
si tá najjasnejšia hviezda z neba
bez teba moja duša viac slobodne nelieta
A to jediné, to jediné
čo ti potrebujem povedať
skôr než sa slová stanú stratené
bez teba, bez teba je jednoduchšie nelietať
Zlatšia ako zlato, dievča, ty si tá ktorá
aj keď ráno mrzne a ja sa cítim stratený,
najjemnejší dotyk všetku lásku sveta zvolá
pri tebe sa zabudnutý pocit stáva nájdený
Necítim pochybnosť, pri tebe drahá nie
ty si láska ktorá ma v najtemnejšom tieni nájde
pri tebe je chcené aj blúdenie
ty si tá, ktorá aj keď za najvzdialenejší roh zájde,
moje srdce nezabudne, nie
ty si tá pri ktorej viem, že nechcem nič iné
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár