kričiacich potichu
vravím si - Bež s ňou,
dopraj si útechu
vyslovením tých slov...
Strácam sa v dave ľudí
ktorí drú, šúchajú suché dlane
na tvári s pohľadom ktorý ich súdi
okovy na nohách, na chrbty mieria zbrane
bacharov
tvár v zrkadle zdá sa byť nesmelou
Na rukách putá,
nútený drieť, potiť slzy
predstava bez teba je krutá
že som ťa nechal odísť ma mrzí,
odpusť, prosím...
Prázdny, krvácajúci
väzeň
v srdci ukrývajúci
väzeň
vo svojom vnútri
bez teba
je to jediné
čo dokážem cítiť
topiaci sa na hladine
bez teba
ako väzeň pri poslednej hodine
života vlastnej mysle
Neviem čo ma čaká zajtra
keď naberiem odvahu vykročiť z cely
city k tebe som nemožný zaradiť kam patria
neistý ako v daždi stratené včely...
Ulica plná väzňov
kričiacich potichu
vravím si - Bež s ňou,
dopraj si útechu
vyslovením tých slov
Márne??
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár