Ako to vlastne celé začalo?
Medzinárodná kapitalistická ekonomika prežíva momentálne najhoršie časy od začiatku krízy aj napriek tomu, že už pred časom sa nás mnohí buržoázni ekonómovia v rámci „promotion“ snažili a snažia presvedčiť, že kríza končí a tým chcú podporiť predaj produktov, ktoré im v rámci nadvýroby ležia na skladoch. Súčasná kríza je „vďaka“ globalizovanej svetovej ekonomike charakterizovaná veľkou synchronizáciou a prepojenosťou trhov čo spôsobuje väčšiu citlivosť národných ekonomík na otrasy v iných krajinách vzdialených aj tisíce kilometrov.
Kríza oficiálne začala v roku 2007 v Spojených štátoch amerických krízou v sektore výstavby, prostredníctvom znehodnotenia kapitálu vo finančných spoločnostiach. To spôsobilo neskoršiu hypotekárnu krízu, ktorá vznikla platobnou neschopnosťou občanov splácať svoje hypotéky a dlhy. Nebezpečenstvo kolapsu finančného kolosu USA, ktorý si udržuje silnú pozíciu v medzinárodnom finančnom obchode spôsobilo postupný prepad cien na najdôležitejších burzách sveta. Bol to „iceberg point“ vzniku krízy nadprodukcie a akumulácie kapitálu. Optimistická verzia medzinárodných finančných inštitúcií hovorí, že rok 2010 bude charakterizovaný najväčšou recesiou. Nárast nezamestnanosti EU 27 od januára 2009 do marca 2010 bol rovné 2%. Počet nezamestnaných sa teda zvýšil z 38 miliónov na vyše 48 miliónov. (1) Na Slovensku sa nezamestnanosť pohybuje okolo 13% (2) pričom bolo ohlásené ďalšie hromadné prepúšťanie vo viacerých slovenských spoločnostiach. V iných krajinách ako napríklad Španielsko vystúpila nezamestnanosť na vyše 17% v apríli 2010. (3) Hrubý svetový produkt (suma HDP všetkých krajín sveta) klesol v roku 2009 o 1,1%, pričom v Eurozóne o 4,2%. (4)
Vznik ekonomickej krízy v Grécku
Začiatok gréckej ekonomickej krízy začal mierne neskôr ako v iných krajinách. Do zásadnej fázy krízy Grécko vstúpilo v roku 2009 po zastavení rastu HDP v roku 2008. Napriek miernemu oneskoreniu začala kríza v gréckom industriálnom sektore už v roku 2005 (ťažba rúd, výroba, dodávka elektrickej energie, vody; podľa buržoáznych štatistík). V roku 2007/2008 bol zaznamenaný pokles v tomto sektore až 4%.
V roku 2008 boli všetky výrobné odvetvia v recesií, okrem potravinárskeho priemyslu, ktorý zaznamenal rast 1,2%. Vo výrobnom sektore bol zaznamenaný pokles okolo 7% najmä v odvetví priemyselných produktov. Stavebný priemysel zaznamenal veľký prepad 9,4%.
V rokoch 2002 – 2008 bol zaznamenaný trend poklesu v produkcií väčšiny základných poľnohospodárskych produktov, okrem obilia, kukurice a broskýň. Podľa údajov Eurostatu, reálne príjmy poľnohospodárstva klesli o 7,1% v roku 2008. Čisté príjmy poľnohospodárstva sa zredukovali na 80,1% v roku 2008 v porovnaní s rokom 2000 (100%).
V roku 2008 bol zaznamenaný prepad cien na burze v Aténach. Ich absolútna trhová cena (ako % HDP) bola na konci roku 2008 zhruba 1/3 hodnoty na konci roku 2007 čo determinovalo hromadný odliv zahraničných investorov z krajiny v októbri 2008. Táto situácia spôsobila ekonomické problémy krajiny a zníženie HDP Grécka v roku 2009 o 1%. Veľkosť recesie gréckej ekonomiky ovplyvňujú aj tieto faktory:
1.
V krajinách Balkánu investovalo veľa gréckych spoločností, ktoré profitovali z vysokého hospodárskeho rastu napríklad Rumunska a Bulharska, ktorý sa kvôli kríze zastavil. Rumunsko malo ročný rast 7,1% v roku 2008, pričom v roku 2009 zaznamenalo pokles 6,9%. (5); Bulharsko malo v roku 2008 rast HDP 6% a v roku 2009 zaznamenalo pokles 4,9%. (6)
2.
V medzinárodnom obchode zohráva veľkú úlohu námorná doprava, kde Grécko zastáva silnú pozíciu. Pokles medzinárodného obchodu zapríčinil zníženie tržieb z námornej dopravy.
3.
Znižovanie životnej úrovne stratou práce sa znížili aj príjmy z turistického ruchu, pričom turistický ruch tvorí nepochybne veľkú časť príjmov gréckej ekonomiky.
Sociálne protirečenia a problémy v gréckej spoločnosti sa zostrujú. Odliv investorov a pokles ekonomiky zapríčinil zvýšenie nezamestnanosti na 11,3% v januári 2010. (7) Nezamestnanosť, zavádzanie parciálneho pracovného času a „flexibilnej práce“ zapríčinil zvýšenie chudoby. Podľa odhadov buržoáznych úradov sa rozšírila chudoba na ¼ detí do veku 15 rokov a taktiež na osoby vo veku 18-24 rokov. (8)
Špecifická situácia – sociálna demokracia „zachraňuje“ systém
Už sme si zvykli na sociálnodemokratických liberálov od Sarkozyho, cez Obamu a Browna, ktorí prezentujú myšlienky „humánneho a zdravého kapitalizmu“. Sociálna demokracia dnes kritizuje a obviňuje zo svetovej krízy strašiaka neoliberalizmu a ponúka ľuďom neúčinný liek akejsi štátnej regulácie voľnej ruky trhu. Sociálna demokracia týmto klame verejnosť, že našla efektívny liek na krízu systému. Nevynašli nič nové. Sociálnodemokratické riešenia však v skutočnosti neriešia nič iba prehlbujú krízu, ktorá sa stáva neudržateľnou. Nie je tajomstvom, že práve v krajinách s najväčšími problémami vládnu dnes sociálnodemokratické strany: ani pes ani mačka. Zachraňujú banky a súkromné investície pričom ich rétorika je pokrytecky humánna a sociálna. Zachraňujú svojich priateľov a sponzorov vo finančných skupinách a výrobe
pri zadávaní štátnych zakázok (viď Slovensko, Smer-SD, pán Široký a J&T). Je jasné, že rovnako ako pravicová cesta ekonomicko-sociálnej džungle, kde prežijú len „najsilnejší“ ani sociálnodemokratické riešenie nespravodlivého dotovania súkromných osôb, organizácií a iných záujmov prostredníctvom verejných zdrojov zlyháva. Žiadna z európskych sociálnodemokratických vlád (môžeme za ne považovať v podstate všetky) nerobí reálne opatrenia, ktoré by z dlhodobého hľadiska zachránili sociálny systém a zabezpečili právo na prácu pre svojich obyvateľov. Nalievajú peniaze do krachujúcich bánk a krachujúcich súkromných podnikov. Samozrejme nezabúdajú na predlžovanie nezamestnaneckých dotácií či na rôzne iné formy sociálnych dávok pre nepracujúcich namiesto tvorby pracovných miest vo vlastnej réžií a investícií do vzdelávania budúcej generácie či vedy. Takáto forma vlády nie len že vedie ku kolapsu, pretože je neudržateľná, ale taktiež k odsúdeniu ľavicovej politiky (ako ju oni nazývajú) ako nefunkčnej.
Sociálna demokracia napriek svojim marxistickým koreňom zabudla na fakt, že zdroj sociálnej nespravodlivosti - bohatstva na jednej strane a chudoby na druhej je vykorisťovanie človeka kapitálom a že táto sociálna stratifikácia a zostrovanie triednych protirečení je determinované iba formou výrobných vzťahov a formou vlastníctva výrobných prostriedkov.
Grécko nie je žiadnou výnimkou v ktorej by práve sociálnodemokratická politika nezohrala svoju úlohu. Financovanie hustej sociálnej siete a zásadných sociálnych výhod nie je možné bez zdrojov , ktoré by tento systém funkčne tvorili. Štát nemôže fungovať na princípe nekonečných pôžičiek na sociálny systém bez toho, aby vytvoril fungujúci cyklus návratu. Grécko podobne ako iné krajiny, ktoré zažívajú krízu môžu reálnu zmenu k lepšiemu uskutočniť iba zmenou spoločensko-politického systému. Znárodnenie strategického majetku, zabezpečenie práva na prácu a investície do kvalitného vzdelania a zdravotnej starostlivosti obyvateľov je klišé skutočne fungujúceho sociálneho systému a vôbec spoločensko-ekonomickej formácie s dôrazom na sociálnu spravodlivosť. Chyba nie je v princípe solidarity a sociálnych práv, ale vo forme ich plnenia a vytvorenia funkčného modelu. V Grécku ani iných kapitalistických krajinách to v existujúcich podmienkach nešlo preto momentálne po ekonomickej kríze bude nasledovať kríza sociálna. Pokiaľ Grécko (neskôr aj ďalšie krajiny v podobnej situácií) v skutočnosti príjme podmienky nadiktované MMF a EU budeme svedkami „latinskoamerického príkladu“ priamo v Európskej Únií.
Potreba spoločenského vlastníctva
Korene krízy môžu zmiznúť jedine odstránením kapitalistického spôsobu výroby a privlastňovania. Skončenie „anarchie“ kapitalistického spôsobu výroby a voľného trhu a ich nahradenie spoločenským plánovaným hospodárstvom s cieľom zabezpečiť vytváranie užitočných hodnôt odzrkadľujúc skutočné potreby obyvateľstva dokáže uspokojiť potreby všetkých obyvateľov nie len jednej krajiny, ale celej Zeme, kde sociálne rozdiely dosiahli extrémnych podmienok v ktorých 1 miliarda ľudí zomiera od hladu a polovica planéty žije v biede (9).
Iba so silným základom socialistického hospodárstva dokážeme zmeniť distribúciu pracovnej sily a spravodlivé prerozdelenie bohatstva nie len prírodného ale taktiež vytváraného prácou a pokrokom. Iba týmto spôsobom dokážeme zabezpečiť rozvoj a sociálnu spravodlivosť v našej krajine, na našom kontinente a vo svete. Nie v biede, ale v equilibriu odzrkadľujúcom skutočnosť. To je jediná budúcnosť, ktorá zabezpečí trvalo udržateľný rozvoj ľudstva bez ničenia prírodných zdrojov, vojen a egoizmu: ľudová socialistická ekonomika založená na kolektívnom vlastníctve výrobných prostriedkov (štátne vlastníctvo, kooperatívne vlastníctvo, družstevné vlastníctvo) a riadená zdola ako alternatíva kapitalistickému barbarstvu.
Občania Grécka neprotestujú aby udržali svoje "prehnané sociálne výhody" a ostatné krajiny im na to požičali. Protestujú aby s úsporami začali najskôr najbohatší a politici. Protestujú za skutočnú zmenu. Nechajme ísť Grékov vlastnou cestou a možno sa stanú európskym príkladom hodným nasledovania, keď sa ďalšia vlna krízy preženie Európou.
Národy Európy povstaňte!
Vzdor!
Mateo
Poznámky:
1.
Spain´s Unemployment Problem Screenshots. » economicresources.blogspot.com/...
2.
Pravda. Rast nezamestnanosti na Slovensku sa v marci zastavil. » profesia.pravda.sk/rast-nezamestna...
3.
El país. El paro supera los cuatro millones de personas por primera vez en la historia. » www.elpais.com/articulo/econom...
4.
Wikipedia. Gross World Product. » en.wikipedia.org/wiki/Gross_worl...
5.
Index Mundi. Romania GDP – real growth rate. » www.indexmundi.com/romania/gdp_rea...
6.
Index Mundi. Bulgaria GDP – real growth rate. » www.indexmundi.com/bulgaria/gdp_re...
7.
Milenio.com. Sube a 11.3% el desempleo en Grecia en enero. » www.milenio.com/node/426264...
8.
Revista comunista internacional. La crisis económica capitalista internacional – La posición de Grecia – Las evaluaciones del KKE. » www.iccr.gr/site/es/issue1/...
9.
Venezolana de televisión. Crisis capitalista incrementó a 1.020 millones los hambrientos en el mundo. » www.vtv.gob.ve/noticias-econ%C...
ZDROJ: » vzdor.org/index.php?optio...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár