Blackproletar
27. 4.apríla 2010 16:14
Ľudské práva a voľný trh (z vystúpenia venezuelského veľvyslanca v Rakúsku Alí Duqueho)
Bol to výmysel veľkých mocností v polovici 20.storočia, bol to ekonomický model založený na nešťastne nazývanom slobodnom trhu. Tento európsky vynález podľa ktorého slobodný trh je schopný sám dosiahnuť ekonomický blahobyt obyvateľstva celej zeme. Tento recept spočíva v schopnosti zmenšovať kapacitu štátov pomocou zasahovania kapitálom.
Na konci storočia sa Latino- Američania ocitli pred bránou podpísania Dohody o Voľnom trhu pre Ameriku, ktorá bola korunováciou tohto systému spôsobená vysokými sférami severoamerickej politiky. Slová vtedajšieho ministra zahraničných veci Colina Powela to len dosvedčujú: „ Náš ciel s Dohodou o Voľnom trhu pre Ameriku je garantovať severoamerickým podnikom kontrolu nad teritóriom začínajúcim Arktickým polom a končiacim Antarktídou a tak dosiahnuť voľný vstup , bez akýchkoľvek ťažkosti a prekážok našim produktom, službám, technológiám a kapitálu na teritórium celej hemisféry. To bol teda výrečný prejav o hltavých chutiach veľkých severoamerických korporácii. V skutku tento model obraňuje Ľudke pravá vlastníkov veľkého kapitálu a dáva na druhu stranu ľudské pravá obyvateľov Našej Ameriky.
Toto je dôvoď prečo veľké ekonomické mocnosti podporujú iniciatívu voľného trhu. Dohody, pri ktorých niektoré krajiny. ktoré dominujú v určitej ekonomickej aktivite zlegalizujú napadnutie tých menších ekonomík. Zrušenie colných taríf, udelenie patentov na intelektuálne vlastníctvo a zrušenie regulujúcich pravidiel sú niektoré z aspektov obschnutých v spomínaných dohodách, ktoré sú ocenene finančnými inštitúciami ako Medzinárodný Menový Fond a Svetová Banka. Toto všetko je v rozpore s uložením ochranných opatrení a obchodných bariér od veľkých mocností. No skutočnosť je úplne iná ako hovoria obrancovia týchto dohôd, tieto opatrenia sú navrhnuté aby priškrtili národy ktoré nemajú rozvinutý priemysel a aby boli ešte viacej závislými na tých priemyselne rozvinutých.
V súčasnosti, nadnárodné korporácie ktoré používajú neo-liberalnú politiku voľného trhu, sa dopracovali k ohrozovaniu základných ľudských práv. Tieto korporácie využívajú právne medzery a láskavú podporu vlád na vytvorenie stratégii na nezákonnú produkciu s jedným jediným cieľom, a to znásobiť profit a znížiť náklady a výdaje a následne sa vyhnúť všetkým typom pracovných záväzkov chránených národným a medzinárodným právom, ktoré ich núti dodržiavať základne pravá pracujúcich.
Pri dohodách o voľnom obchode sa vytvorili nove formy otroctva, kde sú zamestnanci nútení pracovať v nebezpečných a nezdravých podmienkach s veľmi nízkym finančným ohodnotením. Veľmi často pozorujeme ako v rôznych častiach našej planéty kde je nízka úroveň priemyselného rozvoja a vysoká úroveň chudoby, známe korporácie využívajú vysokú úroveň analfabetizmu, lacnú pracovnú silu a potrebu pracovných miest vo svoj prospech. Ďalšie viditeľné výsledky dohôd o voľnom trhu v krajinách so slabými ekonomikami, kde ľudia nemajú možnosť žiť slušný život sú vykorisťovanie zamestnancov a využívanie deti na prácu.
Tak isto ako v iných častiach sveta, aj Latinská Amerika je negatívne ovplyvnená chamtivosťou a lakomosťou korporácii a zavedením dohôd o voľnom obchode do praxe. Tieto negatívne efekty sa nevidia len na úrovni bežných obyvateľov nášho regiónu ale aj na životnom prostredí a prírodných zdrojoch.
Finančná medzinárodná architektúra, podporovaná svojimi inštitúciami, je postavená tak aby pripravila slabo priemyselne rozvinuté národy o svoje prírodné zdroje a odovzdala ich do rúk súkromných inštitúcii. Počas rokov takzvanej Štvrtej republiky, počas dekády deväťdesiatych rokov, Svetová Banka a Medzinárodný Menový Fond odporučili našej krajine aby sprivatizovala jej priemysel a verejne služby. Nafta, železo, hliník, elektrina a plyn boli odovzdane neviditeľnej ruke trhu, aby vyriešila všetky ekonomické problémy ktorými krajina čelila. Výsledok bol úplné opačný, jediný výsledok týchto odporučení bolo maximálne zníženie cien spomínaných zdrojov a tým spôsobom aj prehĺbenie drancovania krajiny, ktoré trvalo už niekoľko dekád.
Ine krajiny z nášho regiónu zažili nápor odporúčaní obhajcami voľného trhu. Ako extrémny príklad môžeme použiť príklad Bolívie z roku 2000, z obdobia takzvanej Vojny o vodu. V tomto prípade Svetová Banka prinútila Bolíviu sprivatizovať vodohospodársky priemysel aby jej mohla udeliť pôžičku vo výške 25 miliónov dolárov. Výsledok tejto operácie bol že táto britsko-americká spoločnosť, ktorá sa zmocnila tohto zdroja sa rozhodla uprednostniť prístup k vode premysleným spoločnostiam a strednej vrstve, a nechala väčšinu domorodého obyvateľstva bez prístupu k tomuto hlavného zdroju na prežitie. Je dôležité zdôrazniť, že vláda dokonca v tom období vypracovala zákon, ktorý vyžadoval aby malo obyvateľstvo povolenie na zberanie vody, dokonca aj na dažďovú vodu. Na základe týchto opatrení ktoré sa v Bolívií uskutočnili, zo základného prvku pre život sa stal pre ľudí ovplyvnených touto politikou prepychový produkt.
Na tomto príklade vidíme ako voľný trh priamo ohrozuje základne práva ľudí. V systéme kde finančné záujmy prevládajú nad životom samotným je naliehavé aby sme tejto hrozbe čelili humanistickými alternatívami ktoré uprednostňujú ľudí.
V tejto súvislosti sa rodí Bolivárske spojenectvo pre Národy našej Ameriky ako alternatíva týmto hltavým neo- liberálnym konceptom. Tu sa kladie doraz na boj proti chudobe a proti sociálnemu vylúčeniu ako hlavné nástroje solidarity, kooperácie, rovnosti a doplnkovosti. Národy, ktoré sa integrujú do tohto spojenectva prestanú medzi sebou súperiť a premenia sa na jeden tím, ktorého hlavným cieľom je rozvoj obyvateľstva.
Návrh Alby- Bolívarskeho spojenectva národov našej Ameriky, sa stavia na základe úzkeho vzťahu ktorý sa rozvíja medzi Kubou a Venezuelou od začiatku Bolivárskej revolúcie. Prvá dohoda ktorá ma v svojom základe najdôležitejšie elementy v Úplnej Zmluve o Kooperácii medzi Kubou a Venezuelou, v ktorej sa dáva do praktiky schéma výmeny medzi obomi krajinami je kritérium doplnkovosti a kooperácie medzi sesterskými národmi. V rámci tejto dohody, Venezuela dosiahla podporiť približne 30 misii, s pomocou kubánskych skúsenosti v rôznych oblastiach záujmu ako napríklad v zdravotníctve , vzdelaní, športe, obchode, výstavbe, energetike a technológii. V súčasnosti ALBA- Bolívarske spojenectvo národov našej Ameriky je tvorená dodatočne krajinami ako Antigua a Barbuda, Bolívia, Ekuador, Nikaragua, Dominica, Honduras a Svätý Vincent a Grenadíny.
Týmto spôsobom sa zasial aj základ na vytvorenie Petrocaribe. V tejto iniciatíve, integrované krajiny majú prístup k surovinám za ceny ktoré nie sú nadiktovane špekulatívnym trhom a s podmienkami prednostného platenia. Takisto, obdŕžaná platba pod týmto systémom môže byť uhradená pomocou statku, produktov alebo službami ako napríklad: potravinami, surovinami alebo liekmi. V súčasnosti Petrocaribe je tvorená sedemnástimi karibskými národmi, kde hlavný profitujúci sú obyvatelia.
ALBA ma k dispozícii organickú štruktúru ktorej maximálna autorita je Rada Prezidentov Alby a Dohody o obchode medzi národmi. Taktiež existuje Rada Ministrov ktorá je ustanovená v oblasti politickej, sociálnej a ekonomickej: Ministerská rada pre politiku, Ministerská rada pre sociálne programy a Ministerská rada pre ekonomiku. Taktiež sa vytvorila Ministerská rada žien, aby sa zaistila priebežnosť rodu všetkých nástrojov integrácie.
Na tej istej hierarchickej úrovni ako Ministerská Rada, sa nachádza Rada Sociálneho Hnutia. V tomto priestore sa umožňuje ľudová účasť na budovaní Alby, vnímajúc ľud ako hlavný motor celku. V Rade, sú práve tieto Sociálne Hnutia krajín ktoré sú členom Alby, zodpovedne za svoju organizáciu, ktorá zlučuje všetky sociálne hnutia ostatných krajín Našej Ameriky.
Aby sa skĺbili tieto naliehania, založila sa Politická Komisia a Permanentná Koordinácia Alby. Okrem toho, existuje aj technická úroveň so skupinou trvalých pracovníkov a technický odbor Alby, čo je priestor pre diagnózu, prevedenie, vykonanie, zhodnotenie a pokračovanie projektov podľa druhu.
V tejto organizačnej štruktúre Alby sa uprednostňuje participácia ľudu. Bežný občan splodí nápady na pridelené projekty na rozvoj svojej komunity a v súbore Politických Komisii sa stanoví schéma koordinovanej a úspešnej práce.
Vo Venezuele utváranie tejto Rady Sociálneho Hnutia, je v prvom rade utváraná roľníkmi, rybármi, vychovávateľmi, remeselníkmi a sociálnymi pracovníkmi. Lokálni lídri sa domnievajú, že tato Rada môže byt chápania ako iný spôsob tvorenia diplomacie. Je to v skutku nový spôsob videnia vzťahu medzi národmi, ktorý zasahujú viac a viac do vzťahu medzi vládami.
Vo všeobecnosti, Bolivárske spojenectvo pre národy našej Ameriky sa osvedčil ako úspešný mechanizmus na integráciu. Solidarita, doplnkovosť a kooperácia sú použité ako jedine nástroje poskytnutia najväčšieho možného šťastia našim obyvateľom, presne tak ako si to predstavoval náš Otec Vlasti- Simon Bolivar.
A preto môžeme zhrnúť že ľudské práva sú životne dôležité pre všetkých obyvateľov sveta, kde ekonomický základ našich krajín je základ rozvoja. Vážnym problémom je momentálne ovládnutie neo- liberálnym trhom svetovej ekonomiky pomocou spoločných štátov alebo transnarodných spoločnosti kde blahobyt malej skupiny ľudí je nad blahobytom komunity alebo národa. Zatiaľ čo rozdelenie kapitálu a bohatstva sa deje medzi malým počtom ľudí, v socialistickom procese je bohatstvo rozdelené spoločne obyvateľstvu pomocou programov zdravotníctva, vzdelania, bývania a infraštruktúry aby sa uspokojili všetky potreby spoločnosti.
Banská Bystrica 17. Apríl 2010
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár