„Priemerný Joe“ má špeciálne miesto v americkom povedomí. Populárna literárna postava , „hrdina robotníckej triedy“, vystupuje vo filmoch, v televízii, v divadle. Je obľúbeným cieľom politikov. A pre prvosvetistických revizionistov je kľúčom k budúcnosti, ku komunizmu. Toľko mýty o „priemernom Joeovi“, ale aká je realita ?
Priemerný Američan, 25 ročný alebo starší, má mesačný príjem $32,000 ročne. Pre porovnanie, väčšina ľudí vo svete sotva vyžije s menej než $1,000 ročne. Napríklad v Indii je viac ľudí, čo zarábajú menej než 1 dolár denne než je obyvateľov Spojených štátov. Vďaka svojmu vysokému príjmu má priemerný Američan prístup k luxusu a životnému štandardu, ktorý je ďaleko za hranicami dosahu väčšiny svetovej populácie. So svojím príjmom si kľudne môže dovoliť decentný dom, veľké auto, moderný počítač, stereo, modernú kuchyňu, bazén, vzdelanie, môže cestovať a zabávať sa. Zárobok Joa vo veľkom presahuje hodnotu jeho práce. Vďaka svojmu príjmu má Joe väčší prístup ku kapitálu ako mnohí kapitalisti v Treťom svete. Joe zarába o mnoho viac než by mu svetová rovnostárska distribúcia dovolila. Inými slovami, socializmus by Joe odrezal veľkú časť jeho príjmov. Stratil by väčšinu svojho príjmu v prospech svetovej socialistickej distribúcie. V socializme by stratil svoj amerikánsky spôsob života. Inými slovami, Joe má asi taký záujem o socializmus ako imperialistický buržuj. A Joe to vie, preto sa znovu a znovu spolčuje so svojou buržoáziou proti Tretiemu svetu.
Podľa mýtu, Joe je manuálne pracujúci robotník. Tento obraz Joa predstavuje napríklad populárna postavička Homera Simpsona z amerického animovaného seriálu Simpsonovci. Realita je odlišná. Priemerný Joe má čistú kancelársku prácu. Táto práca mu nemôže zlomiť väzy ani mu spôsobiť iné úrazy ako zažívajú pracujúci v krajinách Tretieho sveta. Joeova práca je pohodlná , dobre platená, s krátkou pracovnou dobou a dlhými prestávkami. Kultúra asociovaná s týmto typom práce má menej spoločné s pracovnou kultúrou proletariátu Tretieho sveta ako má spoločného s pracovnou kultúrou buržoázie. Joe sa tiež neidentifikuje s globálnym proletariátom, ktorý ako Marx povedal „nemá čo stratiť, len svoje okovy“. Bežnejšie sa Joe identifikuje so svojou tradičnou buržoáziou.
Podľa mýtu , priemerný Američan žije v mestskej džungli alebo v ghette. Realita je, že priemerný Joe žije v svojom luxusnom dobe na predmestí. Súčasné americké predmestia sa vyvinuli po druhej svetovej vojne. Blahobyt Spojených štátov prudko vzrástol po tom ako z druhej svetovej vojny vyšla Amerika ako hlavná imperialistická superveľmoc. Život na predmestiach je často tým, čomu sa hovorí „americký sen“.
Ale teraz vážne. Predstava, žeby bol priemerný Američan sociálnou základňou pre revolúciu je absurdná. Joe v žiadnom prípade neobetuje svoje americké privilégia v prospech tých, čo sú skutočne vykorisťovaní a utláčaní – v prospech Tretieho sveta. To neplatí len pre Ameriku, ale pre celý Prvý svet. Jadrom Marxovej koncepcie proletára, revolučného subjektu je to, že život proletára je krutý a mizerný. Proletariát je vykorisťovaný, nemá nič len svoju prácu na predaj, nič len svoje okovy. Toto ani v najširšom ponímaní nepopisuje drvivú väčšinu obyvateľov Prvého sveta. Aký je druh „marxizmu“ , čo agituje v prospech najbohatších populácii sveta ? Je to sociál-imperializmus, sociál-fašizmus, prvosvetistický revizionizmus. Aký druh marxizmu stojí za drvivou väčšinou ľudstva, ktorá skutočne nemá čo stratiť než svoje okovy ? Aký druh marxizmu stojí proti Prvému svetu ako proti triednemu nepriateľovi ? Skutočný marxizmus, maoizmus-treťosvetizmus.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.