„Oci... Bojím sa,“ povedala tenkým hláskom.
Najprv neodpovedal, miesto na posteli vedľa neho bolo chladné a tiež sa bál – že si na to nikdy nezvykne.
„Čo sa stalo?“
„Naháňal ma veľký pes, skoro ma chytil a vtedy som sa zobudila. Ale on ma čaká,“ v nočnej more rozosnívanej do polovice.
Ako jeho život...
„Predstav si, že to nie je pes, ale drak... obrovský, s lesklými šupinami, chrlí oheň. Teba však nechytí, spoza kopca sa v žiarivej zbroji na bielom koni vynára rytier...“
„Rytierka!“ prerušila ho náhlivo.
„Mama?“
„Mhm.“
„Tak dobre. A...“ vtedy sa obaja prestali báť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ladyfox
1. 10.októbra 2012 13:49
Napíš svoj komentár