Postavili ich k múru. Vinných aj nevinných. Teda pokiaľ medzi nimi vôbec boli vinní. Nepýtali sa na nič...

to bola chyba, pretože mali čo povedať, každý jeden z nich.

Postavili ich k ošarpanému múru starej, vyblednutej, akoby skrčenej budovy osemročného gymnázia...

so zameraním na matematiku.

Postavili ich k múru, hneď vedľa ostatných, ktorí už ležali pohádzaní na kope...

s otvorenými vnútornosťami.

Postavili k múru Tolstého, Zolu, Moraviu, Kafku, Hviezdoslava, všetky tri sestry Brönteové...

bez rozdielu na kvalitu vrások a myšlienok.

Nečakal ich antikvarijný pracovný tábor, iba smetisko. Prežili sme to asi piati, všetci z našej triedy...

zanechalo to však následky.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
mix  29. 3. 2012 12:14
Musel som dvakrát prečítať kým došla pointa
2 
fotka
blackrisq  29. 3. 2012 12:28
na dvakrát je to ešte v pohode, veď to nie je také dlhé
3 
fotka
phantasia  30. 3. 2012 11:59
najviac (by) mi bolo ľúto Moraviu a Kafku. Hoci bez Ch. Bronteovej by som prišla o pár pubertálnych predstáv romantickej lásky
4 
fotka
blackrisq  30. 3. 2012 12:13
mne asi Zolu
Napíš svoj komentár