Súrodenec

Pri pravidelnom listovaní na birdz blogoch som natrafila na jeden ,ktorý bol síce dlhý no zaujal ma tým ,že pisateľ vraví o svojom zlom vzťahu so svojím starším bratom ktorý ho stále ponižoval , psychický týral a týmto mu spôsobil traumu na celý život . Myslela som si ,že by som poskytla pohľad z druhého brehu. Z brehu tých starších ,,malých despotov“. Vždy som sa správala k svojmu bratovi s patričnou nadsennosťou a vytvárala si akúsi imaginarnú autoritu ,čo v preklade znamená bezhraničnú poslušnosť a oddanosť. V mojej detskej mysli som si myslela ,že to má tak byť, veď kto by nechcel sluhu? Iste boli situácie keď sme boli rozdelení nie práve najspravodlivejšie o tom ale nechcem písať. Mojho brata som začala oslovovať jeho vlastným menom až niekoľko rokov dozadu. Nuž vyžívam sa v prezývkach a túto moju mániu samozrejme otestoval aj brat len to nebolo v čisto nehanlivej forme.



Nespočetne krát som Ti povedala že si hlupák a debil. Nechcem aby to tak bolo nechcem aby si keď niečo v živote pokazíš povieš že to tak má byť lebo si idiot. Možno sú to len také sklenné slová často vyslovené z afektu či zo zlosti , no krehké duše si to pamätajú. A tak ťa prosím prepáč mi : bitky z afektu, to že som ti hodila holú bárbinu do školskej tašky, sálámu do zošitu z matiky, potrhala obľúbenú knihu o hokeji, písala ti falošné poznámky do žiackej knižky, žalovala mame o tvojich zlých známkach, hovorila ti že na nič nemáš, hádala a netolerovala som tvojich priateľov, buzerovala ťa a psychicky týrala, porezala ti pätu nožom na ovocie, vyhodila ti platne von oknom a ďalšie. Vraj odpúšťanie nie je IN , nie nie takýto základný cit nemôže podliehať móde. Mám ťa rada a nedokážem si predstaviť ,že niektorí ľudia neprehovoria s ľuďmi s ktorými vyrastali ani pol slova. Nechcem byť v takej situácii.

Prepáč Peter

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu