Jednoducho sa chcete o niečo podeliť ale hlavná pointa vás nenapadá?
Presne takáto chvíľka prepadla práve mňa. V chvíľach, ako je táto, je ťažké vymyslieť niečo zaujímavé. Jednoducho fantázia sa s chuťou nestretne. Idú si iným smerom. Rovnako ako veľa vecí. Prečo sa napríklad málokedy stretnú dobrá nálada so šťastím? Alebo láska s realitov? Či povinnosti s prechádzkou cez ružovú záhradu? Už zase tu vylievam svoje pocity. Vrátim sa k tomu, čo som začala.
Čítam si tak blogy ostatných (teda hlavne ich názvy) a pozerám, čo im práve behá po rozume. Jeden opisuje koniec lásky, iný zase jej začiatok. Ďaľší tu popisuje svoj deň, či básne alebo príbehy. Dostala som hroznú chuť prispieť.
Píšem rada, veľmi rada. Je to pre mňa akýmsi vyslobodením od reality. Nemávam často nejaké nápady, a keď už nejaké sú, je strašne ťažké ich vložiť napríklad na papier. Koľkokrát si v hlave predstavujem všelijaké scenáre cudzích postáv, sem tam niekde na ostrove, v škole, dokonca dnes aj príbeh, ktorý by sa mal odohrávať v minulosti. Alebo si predstavujem, že moj život je film. Stačí dať sluchátka na uši, pustiť hudbu a hneď je všetko okolo iné. Mám bláznivé predstavy o živote a ešte bláznivejšie sny. Ale len vďaka fantázii a myšlienkam sa dokážem pozbierať. A práve blog k tomu veľmi dopomáha. Viem, že si tento blog prečíta mizivé percento ľudí, alebo dokonca nikto, ale aj tak to splnilo svoj cieľ.
Zase som na pár minút vybláznila svoje myšlienky. ĎAKUJEM!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár