Je niečo po pol ôsmej ráno. Sedím na chodbe a svoj pohľad upriamujem na práve maturujúcich maturantov. Nikdy som nemala to "šťastie" vidieť ako maturity vlastne prebiehajú. Veď čo, ja mám ešte nejakých pár mesiacov čas. Neviem, čo ma to napadlo ale chcela som to zažiť, chcela som sa vcítiť do ich terajších pocitov, do tej trémy, strachu a možno aj odhodlania vstúpiť do tých dverí, ktoré ako sa vraví, otvárajú svet dospelosti. Pridala som sa teda medzi dobrovoľníkov na obsluhu pri maturitách.

Ako tak pozerám pred seba vidím tam sedieť troch mladých ľudí. Poznám ich len z videnia, keďže chodím na tú istú školu ako oni. Stretávala som ich takmer každý deň na chodbách, celých vysmiatych, sem tam mrzutých. Jednoducho tváriacich sa tak dospelo a "neporaziteľne". Teraz ich však vidím celkom ináč. Sedeli tam na drevených starých stoličkách, ktoré pri každom pohybe vydávali nepríjemný zvuk. Očividne to však bolo to najmenej, čo ich momentálne trápilo. Hlavu majú plnú učiva a otázok či vlastne zmaturujú. Z ich pohľadu sa dalo veľmi ľahko vyčítať, že nervozita, ktorú pociťujú by sa kludne dala krájať.


Deň sa síce len začal ale ja som už teraz rada, že som tu a môžem to celé vidieť. Jasné, že sa bojím, veď kto by sa nebál ale na druhej strane... Maturanti držte sa

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
greenbunny  17. 5. 2011 16:53
maturita- formalita
Napíš svoj komentár