"Hm?" chvíľu mi trvalo než som otvorila oči a začala vnímať svet okolo seba. Táto noc bola pokojná, čomu som nerozumela. Žiadna tma, žiadny hlas, nič. Jednoducho bezsenná noc!
"Chvíľkami mi pripomínaš šípkovú Ruženku z tej rozprávky." uškrnul sa Mišo. Mal celkom dobrú náladu, čo ma abolútne neprekvapilo.
"Čo tu robíš?" zisťovala som.
"Strýko niečo priniesol tvojej starej mame. Videl som tvoje auto, tak som si domyslel, že si tu aj ty. " Nastalo ticho. Priznávam. V rozprávaní sa s opačným pohlavým som nemala toľko skúseností. Nebolo ani kedy, veď kto už by sa zaujímal o čudáčku ako som ja.
"Čo máš dnes na pláne?" spýtal sa. Bola sobota, čo znamenalo žiadna práca.
"Ja... vlastne nič."
"Tak si ťa dnes požičiam. Súhlasíš?" znova sa usmial.
"Požičiaš?" bola som trochu zakočená jeho výrazom a vobec tým, že chcel tráviť čas so mnou.
"Myslím si, že by ti malý výlet neuškodil." Očividne som teda nemala na výber.
Nasadla som do auta a chystala som sa naštartovať.
"Ehm. Čo to robíš?" pozrel na mňa vyhavene Mišo.
"Čo by som robila? Štartujem!"
"No to vidím. Ale..." zasmial sa.
"Ale?" zostala som v šoku.
"Vieš vlastne kam ideme?" tak touto otázkou ma dostal. Načo som vlastne ja hlúpa myslela? Pozreli sme na seb a začali sme sa smiať.
"Sadni si vedľa. Šoférujem. " usmial sa. Neviem prečo, ale po dlhom čase som sa naozaj úprimne zasmiala. A bolo mi fajn.
Vlasy mi fúkali počas jazdy volne vo vetre. Cítila som ten jemný teplý vzduch. Vedľa mňa sa míňali stromy. Cítila som sa tak príjemne a slobodná.
"Si celkom dobrý šofér." pochválila som jeho jazdu.
"Lepší ako ty? " venoval mi úškrn. Keby som mala pri sebe nejaký predmet asi by mu pristál na hlave.
"Si nejako fandíš?" opatovala som mu.
"Ani sa nespýtaš kam ťa unášam?" Vlastne mi to bolo jedno. Bolo mi jedno kam ideme, doležitejšie bolo, že sme išli.
"Takže už to je únos?" zasmiala som sa.
"To si nevedela? Unášam ťa do.... krajiny slobody!" zakričal radostne.
"Poďme! Zakrič! " pozrel na mňa.
"Čože? Nie. " smiala som sa na ňom.
"Ale no tak skús to. " klepol ma po nohe. Bolo to také bláznivé! Nadýchla som sa a z plných pľúc som zakričala.
"Slobodáááááá!"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár