Čas uteká ... uvedomujem si to, vidím to ... je to také rýchle ... celý ten náš život ... tie krásne dni ... a už sú to len spomienky ...
Včera sa mi stalo, že sme sa opäť po dlhotááááááánskej dobe stretli ... naša partia ... vždy sme sa vychytali a spravili domácu party .... toľko srandy, zážitkov ... náhod, že sme sa spoznali ....
A včera sme boli spolu, sedeli sme ... vkuse som pozerala z jedn=ho na druhého a nahlas som sa pýtala, či je to realita ?!
Také to bolo krásne ... ako sen, krásny a reálny sen ....
Človek si chce čo najviac užiť tento moment ... ale čas vie ako pokaziť všetko ...
Najviac sa mi páčilo v podstate náhodne stretnutie mojej mini lásky ... aspoň po čase čo ubehol, keď sme to ukončili, som si myslela, že to ani láska či niečo podobne nebola ...
Neviem, ale asi bola .. minimálne to bolo niečo podobne ...
Len keď som ho videla, tak sa moje staré city, o ktorých som si ani nemyslela, že sú ... sa ukázali ...
To isté sa stalo aj z jeho strany ... boli sme spolu, celú dobu ... priali si nech to neskončí ...
Neviem, aj tak nemôžeme byť spolu, ale mám pocit, že naše cesty sa ešte stretnú ... ešte asi nie je ten správny čas na náš vzťah ... a možno ani nikdy tento čas nebude, neviem ... možné je všetko ...
Jedno viem: podľa neho LÁSKA EXISTUJE A NIE JE TO FIKCIA ... tiež viem, že som vďačná za chvíle sním ... pochopila som, čo je to láska, ten cit, v ktorý prestávam veriť ... cítila som, že je tu úprimne pre mňa a záleží mu na mne ... nielen ako na kamoške ...
Ach ... som šťastná, no zároveň cítim smútok z jeho odchodu ... ale je to všetko v poriadku ... cítim, že to takto má byť ... ešte nie ...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár