Minulosť nechať ísť, užívať si prítomnosť ( podotýkam: ktorá je príšerná a nezmyselná ... ) a nechať, či pripraviť cestu budúcnosti.
Je to obrovský problém spomínať. Pardon, respektíve priať si prežiť to ešte raz a prestať žiť prítomným okamihom.
Koľkokrát som si povedala, že tento môj štýl myslenia aj života zmením. Že minulosť nechám minulosťou - sem tam sa nad ňou zamyslím: buď sa poteším myšlienkami a spomienkami alebo sa chvíľu rozzúrim. No podstatné je, že by sme si z toho mali vziať nejaké ponaučenie a hlavne aby to zostalo minulosťou.
No neviem to! A myslím, že nie som jediná
Momentálne mám v hlave jedného chalana - znie to ako keby písala pubertiačka ... Len mne sa konečne po dlhšom čase stalo, že som dokázala s niekym byť a veriť, že z toho niečo bude ! ... žiaľ, táto predstava bola asi len v mojej hlave.
Mrzí ma, že sa nevie ani ozvať a "normálne" sa rozlúčiť ... viem, že ho nemám mať v hlave, ale ako čas ubieha, so naňho aj naštvaná, no skôr mi ho hocičo pripomína plus myslím na tie chvíle - zasa tá hlúpa minulosť: Na to, ako sme o tomto čase v ten deň boli spolu a šťastní! Hahahaha ... som hlúpa.
Myslí takto aj nejaký chalan?
Veľakrát sa snažím nejako pochopiť chalansku logiku, čo sa týka lásky a týchto otázok ... zdá sa mi, že to neviem pochopiť.
Po poslednom "vzťahu" - som si uvedomila, že už nikdy nechcem pred nikým tajiť moje city, pocity a hrať nejakú hru o nedobytnosť, že nech mi on zavolá, keď chce, nech to on prvý navrhne.
Proste len chcem cítiť, že chce to isté!
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár