Poslednú dobu si kladiem otázku, či by naša predchádzajúca minulosť mala ostať minulosťou a nikdy by sme ju nemali spomínať v terajšom vzťahu.

Ale vždy vo vzťahu padne otázka: "Mal si už pred tým dievča/ chlapca? Koľkých? Aké to bolo? Boli ste šťastní? Prečo ste sa rozišli po toľkých rokoch? Ako ste sa spoznali? Aký si bol/ bola? Prečo si ju/ jeho podviedol?"

A napadajú mi mnoho ďalších otázok ... pri otázke: "Podviedol si ju/ ho niekedy?" ... človek nevie čo odpovedať a zasa osoba, ktorá sa to pýta chce počuť pravdu, ale tá ju/ ho môže raniť.

Áno, áno! To je moja otázka, či dilema ...

Ako sa zachovať, keď sa s niekym spoznávate a môže z toho vzniknúť vzťah? Ako odpovedať pri tejto otázke, keď viete, že vaša minulosť nie je veľmi pekná a pri tejto otázke by nebol pri odpovedi nikto spokojný?

Prečo si človek myslí, že keď to spravil jej/ jemu, tak to spraví mne?

Vlastne, ani sa nedivím. Ale?? Desí ma, že kvôli mojim nespočetným chybám si nikdy nenájdem tú moju spriaznenú dušu ...

Že pri úprimnej odpovedi, čo som spáchala, prečo, za akých okolností a koľkokrát, ma nebude chcieť ani spoznať či bude so mnou, no každým dňom sa bude báť a cítiť neisto?

A teraz si kladiem otázku: Nie je to isté klamstvo nepoznať partnerovu minulosť, nech je už akákoľvek? Veď je pravda, že minulosť pôsobí na človeka ... to je to, čoho sa všetci boja.

Tajiť/ netajiť?

Stalo sa mi, že keby som tomu človeku o mne nepovedala všetko, tak by to bral ešte horšie ... lebo záhadne mu niekto o mne niečo povedal a dokonca to ešte trochu prifarbil ...

A čo tak si ceniť úprimnosť? Skúsiť veriť?

Slova veriť sa bojím ... a ja tak chcem ...

 Úvaha
Komentuj
 fotka
hoperpohroma  8. 4. 2014 21:13
ak sa necitis, ze by si mala nieco priamo povedat, tak to nehovor. podla mna partner by mal zacat hovorit sam od seba (aj ja som to spravila, ked som si chcela nieco z minulosti ujasnit). mozes to povedat zhruba - ze si spravila veci, na ktorych si sa poucila a nechces ich opakovat. a bude to klamstvo? nemyslim si, pokial to myslis uprimne.
 fotka
blanchel  8. 4. 2014 21:18
@hoperpohroma más pravdu! ude to lepšie takto obist a nie je to klamstvo, dakujem
 fotka
hoperpohroma  8. 4. 2014 21:18
nz vela stastia
 fotka
trdelniiiq  9. 4. 2014 10:05
Ja som za uplne vylozenie kariet a uprimnost. Ziadne nedokoncene/polopravdy, milosrdne lzi a neviem co vsetko. Ak k tomu dojde a clovek to chce vediet, tak mu to aj povedat.
 fotka
shoesmaniac  9. 4. 2014 10:10
Ja si myslím, ze netreba hovoriť hovoriť všetko.
 fotka
shoesmaniac  9. 4. 2014 10:11
* hovoriť úplne všetko.
 fotka
burble  9. 4. 2014 10:12
ja si myslím, že netreba zachádzať do podrobností ak od toho chceme partnera uchrániť, ale základné veci by sa mali povedať. a ja sa partnerovi rada občas vyrozprávam z minulosti keď na mňa príde divná chviľa.
 fotka
topanocka  9. 4. 2014 18:42
jasné že hej ale prítomnosť je ešte doležitejšia
 fotka
h8u  9. 4. 2014 21:03
podla mna je to dolezite vediet uplne vsetko, ale niektori to nechcu pocut
10 
 fotka
alysia  10. 4. 2014 14:05
podla mna nie je dobre hvorit vsetko
11 
 fotka
edbo  13. 4. 2014 04:39
Povedať všetko a uistiť toho druhého, že to je minulosť a prítomnosti ani budúcnosti sa to už netýka. Ak je to samozrejme tak.
14 
 fotka
asceticjunkie  4. 6. 2014 00:06
ten druhy by mal pochopiť čo si spravila, prečo si to spravila, atd.

"más pravdu! Haha ude to lepšie takto obist a nie je to klamstvo, dakujem"

prečo obchádzať pravdu?
Napíš svoj komentár