Je to pre mňa až príliš zvláštne. Ten vnútorný pocit, ktorý mi niekoľkokrát cez deň pripomína, že som sama.

Sama, v zmysle, že nikto tu pre mňa nie je ... myslím v to mužskom podaní.

Už som asi dlho sama, bez toho druhého, na ktorého by som sa mohla spoľahnúť, povedať mu všetko a kedykoľvek čo mám na srdci, čo ma teší a čo sa mi páči.

Zvláštne ... teda aspoň pre mňa ... zrejme to bude tým časom, ktorý tak uteká a ja som sa nikde nepohla ... možno.

Možno to bude aj tým, že posledný "vzťah" sa mi začal páčiť ... keď sa berie do úvahy tie chvíle, keď som bola taká šťastná, že sme spolu. Zobúdzame sa pri sebe .... wau Chýba mi to ...

Ale už sa nenáhlim nikde, viem, že teraz mám byť asi sama. Obdobie, kedy by som sa mala zamyslieť nad všetkým v mojom živote. Myslím, že niekde tam je ...

Je zaujímavé sem tam myslieť na to, kde ho nájdem, aké to bude a kedy? Ale už si nepredstavujem, aký bude. Asi nemám žiaden typ ... po tých chlapoch, s ktorými som bola .... Len nech ma berie takú aká som, nech v našom vzťahu nemusím hrať nejakú dobíjaciu hru ...

Som zvedavá .... toľko možností a ciest ... to je to najkrajšie na živote ...

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár