Vždy je ľahké pomyslieť si, že mám ho opustiť a neriešiť ho .... že proste to nie je on, ktorý by mi mohol byť viac, než kamarát a na dlhšie ... je to také ľahké aj spraviť ... ale ?

Moje pocity sa ako keby zmenili. Doposiaľ som sa nevedela uskromniť a zdal osa mi to najrozumnejšie, no teraz? Som z tohto dosť prekvapená.

Mám zvláštne pocity. Hocijaká vec mi ho pripomenie, čo sa mi doteraz podstate nestálo a dokonca mám vnútorný pocit, že mi chýba ... nechápem to. Takže to bolo predsa silnejšie, než som si myslela ?

Tak veľmi mu to chcem povedať, ale trochu dobíjania z jeho strany by sa mi viac páčilo, nehc vie, že nie vždy mu každá hneď dobehne....

Chýba mi! Tak veľmi .... len ja jemu asi nie :/

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár