Blanchel
21. 9.sept. 2014 23:11
Život na lodi alebo lož, pretvárky, klamstvá a najmä psychický teror!
Nie, skôr nová a jedinečná skúsenosť môjho života. Skúsenosť, ktorá mi dala dosť po každej stránke!
Človek sa nikde inde nenaučí tak veľa ako v živote či v praxi.
Wau! Ten môj prvotný pohľad na to obrovské čudo ! Vstup na loď a ten prvý pohyb na lodi. Všetko malo svoje čaro a naplno som si to užívala.
Prvé týždne som mala ešte dosť energie a namiesto spánku, som sa opaľovala a užívala si hojdavé pohyby lode a dopadajúce lúče slnka na mňa! Fakt skvelé chvíle.
Síce práca bola sem tam dosť únavná, no mala som šťastie. Zatiaľ čo iní makali do jednej rána, ja som si mohla podriemkávať, no samozrejme, radšej som si spravila jamaica večer s chalanmi. Tiež skvelé spomienky.
Tie naše príjemné večere s ukradnutým šampanským, smiechom a príjemným štebotaním!
Keď to teraz píšem, tak ma chytá normálne akási nostalgia.
Čo je zvláštne, no každý, kto bol niekedy na lodi, to chápe - pri prvom kroku na pevninu, sa tam chcete vrátiť!
Loď, je jedno zvláštne miesto.
Ste tam a preklínate to tam. Vlastne nie vždy! Záleží to od dní a ľudí ... Ste tam, počítate dni, kedy odtiaľ vypadnete, ale len, čo máte vaše zničené päty prácou vonku na pevnom mieste, prajete si, vrátiť sa späť.
Napriek tomu, že ste tam niekedy revali ako slon a pomohlo vám to akurát len k tomu, že sa vám na chvíľu uľavilo, no nikoho to nejako extra nezaujámalo a nezmenilo to ich primitívne správanie.
Chcete sa tam vrátiť napriek tomu, že ste pracovali každý deň ako otrok a to minimálne 14/ 15 hodín, čo záležalo od práce - ja som mala opäť šťastie a mala som tú časovo najlepšiu prácu. Vďaka ti Bože !
Akosi aj zabudnete pri prvom kroku na pevnine, že ste boli takí unavení z tých obrovských čísel pasažierov či štyroch jázd, kedy ste končili aj o 1 v noci a o 4:10 ste museli vstávať. Už je to celkom normálne.
Dokonca, pomaly zabúdate na ten psychický teror hlúpych Talianov, ktorí majú v hlave nasrate ... ani to nie je isté.
Smejete sa na tom, ako ste mu hodili od nervozity mokrý uterák, ktorý vám vzápäti tiež skončil vo vašej tvári. Žiaľ, on sa trafil a vy nie. Slzy, kvôli ľuďom, ktorí namiesto toho, aby vám pomohli odpratávať celú sálu, len na vás pokukovali, terorizovali, diktovali a pofajčievali si cigaretu s pohľadom upretým na vás, či pracujete.
Neriešite, že každý vám klame do očí, že nemá rodinu, no pritom má pri najlepšom len ženu a prinajhoršom dve či tri deti.
Ale je vám z toho zle ... no tam je to normálne.No pre mňa nie!
Na lodi totiž ako keby ten reálny život neexistuje. Spýtajú sa ťa: Máš priateľa doma? Nezaujíma ich či áno či nie. Doma je doma a loď je loď.
Je to proste akýsi útek z reality, ktorý sa vám napriek všetkému po čase zapáči a vy ani neviete ako.
Možno to bude tým, že nič neviete o tomto hnusnom svete. Neviete, čo sa deje za stenami lode. Vnímate len ten primitívny svet na lodi ... snívate, čo podniknete keď vypadnete ... čas tam ubieha ani neviete ako ... papáte koľko chcete. Ste nevyspatí, no nejako sa to dá zvládnuť. Každé ráno vidíte to, čo ste vo vašom živote premeškali kvôli spánku - neskutočne krásny východ slnka, ktorý vám hneď zlepší deň ... pri pohľade na zapadajúce slnko sa tešíte, že čoskoro je koniec ďalšieho dňa a neviete sa prestať pozerať na to krásne slnko, ktoré mení farby.
Je noc, zopár ľudí sa potuluje stále po lodi a vy ste konečne skončili ... Mnohí z vašich kolegov idú spať, ale vy nie. Radšej sa vyvalíte k bazénu v tej nechutnej uniforme ... počúvate hudbu a pozeráte na hviezdy! Krása!
Ani neviete ako, no je neskoro ... zapálite si ešte poslednú cigaretu a s upretým pohľadom sledujete krásne nekonečné more!
Je to jeden začarovaný kruh, ktorý vás pohltí. Fakt mi chýba tá prekliatá loď !
No od doby, čo som sa vrátila, som začala vnímať každý moment inak ... potešili ma úplne maličkosti, ktoré boli pred tým úplne normálne a samozrejme.
Tiež ma tá loď dala trochu psychicky dole, čo sa týka dôvery vzťahov a posilnila ma v smere, že keď človek chce a vie sa trochu zaprieť, zvládne všetko!
No napriek tomu, mi chýba ten môj upretý pohľad na nočné rozbúrené more, či zapadajúce slnko!
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
obliviate
22. 9.sept. 2014 00:05
Tiez som chcela pracobat na lodi no po tomto clsnku ma to i dost preslo. I ked asi vsade to funguje trochs inak. Vzdy vsetko zavisi od ludi. To ako sa spravaju. Ked je dobry kolektiv tak sa da vydrzat aj tazka praca. Len tych dobrych alebo ked uz nir dobrych tak aspon slusnych a zdvorilich ludi je strasne malo.
2
nechcela som poukazat len na zle skusenosti, zalezi vela aj od spolocnosti ta nasa bola brutalna
alôe je to tak len cez leto, t opreto ... kludne to vyskusaj, nic za to nedas a okrem toho sa tam da pekne zarobit ! Vela stastia
alôe je to tak len cez leto, t opreto ... kludne to vyskusaj, nic za to nedas a okrem toho sa tam da pekne zarobit ! Vela stastia
Napíš svoj komentár