Ako napríklad dnes. Možno je to tým, že sme s drahým vymaľovali spálňu. Losová farba z toho nakoniec vyšla a sme moc spokojní. Zajtra idem na nákup - záclonky, doplny a tak Tak teda je to možno farbou, čo som celý deň dýchala, alebo netuším čím . Možno tiež tým, že ma dnes počkal šofér autobusu, keď videl, že bežím! To sa mi v KE nikdy nestalo.
Potlesk pre šoféra s číslom 102, ktorý sa rozhodol čakať!
Je mi ľúto, ale v dni podobné dnešnému sa mi moc neoplatí volať, ani inak ozývať. Viď., keď sa mi pokúšal dovolať najlepší kamarát.
Cŕŕŕ [toť nie zvuk môjho mobilu, ale melódiu z piese od Nelly Furtado na blog proste nehodím ].
-Prosím?
-Ahoj Paula [á už celý svet vie, ako sa volám.]. Potrebujem s tebou nutne hovoriť.
-Je mi ľúto, tu Jozefína Mrkvičková, Polícia, oddelenie Vrážd po telefóne.
-Ja na toto nemám čas, ani nervy, dúfam, že nemáš ďašiu z tvojich nálad! To môžem rovno zložiť...
-Po pípnutí nechajte odkaz. Píp.
-Paula, ja ti kašlem!
Ale my sa inak ľúbime ako súrodenci Nerobím mu zle často Už aby bol zajtrajšok! Vstanem len jednou nohou a dokúpim všetky tie serepetičky, čo chýbajú k dokonalosti nášho hniezdočka .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár