Život sa mi zdá dáky krátky
Bol to motýľ, čo krivolakým letom
zaletel míle tým šírim svetom.
Kvapky dažďa padajú kvapy kvap
hovoril si mužný, statný chlap
no v maličkom okamihu
stal sa z neho chlapec maľujúci dúhu.
Neznámy pocestný klope tam na dvere
človek to radostný vydal sa vo viere
nájsť cestu, mihnúcu sa v ďiaľke životom
ja však len ukážem na farebnú dúhu prstom.
Z drobných kvapiek dažďa
a dúhových krídel
už ho zdá sa niekde zazrel
ten životný údel
v kvapkách mokrého dažďa
možno sa našla ukrytá pravda.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
otvoreneokno
24. 5.mája 2011 22:39
Ale "Melanchólia suchého dažďa"... To by bol blog!
Napíš svoj komentár