Blondsissush: Harry Potter--trosku inak..hla.postava-Simone. Po pohrebe...

čižee...dej pribehu sa odohráva v čase Dumbledorovho pohrebu. Hlavnou postavou je Simone, ktorá je mimochodom dobrá kamarátka s Harrym a spol. Nwm či je to trápne-ale mne sa to páči. A mám rada aj Harryho Pottera...nie je to originálne, je to dlhé, je to na PiČu a je mi to jedno.mám to tu lebo sa mi to páči a ostatné neriešim...kritiku prijmem ale nesúhlasím s niektorými pičoVinami!
Ale jedno nexapem. Ak nekto nema rad to co ja co sa do mna stara? Ved je to moja vec ta nie?

Bol čas Dumbldorovho pohrebu. Všetci žiaci, učitelia, čarodejníci i čarodejnice sa zhromaždili pri škole, aby vzdali posledný hold Dumbledorovi. Nebyť všetkých tých udalostí, mohol to byť nádherný čas strávený pri jazere, pretože by bolo obdobie po skúškach, pomyslela si Simone. Mohla by ho tráviť s Michaelom, pretože by to boli asi posledné spoločné chvíle, ktoré by spolu strávili. Michael je už v poslednom ročníku a teraz ide na Westhamskú zdravotnú školu. Jeho snom bolo totiž stať sa liečiteľom. A bola tu ešte jedna skutočnosť, ktorá jej nedovolila spať už niekoľko dní. Prišla o sestru. Jej strata bola tým najhorším, čo Simone prežila. Nevedela, nie nechcela sa zmieriť s tým, že je preč, že ju už nikdy neuvidí, že si spolu už nikdy nepoklebetia, už ju nebude učiť hrať metlobal ako keď bola malá... Musela si spakruky utierať slzy, ktoré jej tiekli tvárou cestou k hrobke.

Pred stolom, na ktorom sa čochvíla mala objaviť Dumbledorova hrobka, stáli rady sedadiel, na ktorých už sedela rada prítomných. Simone si sadla do takmer posledného radu, hneď vedla Ginny, Harryho, Rona a Hermiony, a obzerala sa. Spoznala rodinu Weasleyovcom podľa červených vlasov, Tonksovú a Lupina, Kingsleyho, Mundungusa a ostatných členov Fénixovho rádu, ministra mágie Scrimegoura, Umbridgeovú, a mnoho daľších. V predných radoch sedela aj jej mama, Charlotta Townsendová, spolu s jej neterkou Maddie. Mala chuť sa za ňou rozbehnúť a vyrozprávať jej všetko, všetko... Ale nemohla. Nie teraz, nie tu.

Pohreb sa začal. Hagrid niesol pomedzi rady Dumbledorovo telo obalené vo fialovom zamate s hviezdami a srdcervúdno plakal. Dumbledora položil na stôl a nízky čarodejník predniesol príhovor. Simone už síce neplakala, ale pocítila hrozný, mučivý tlak v hrudi. Naprázdno preglgla a pozrela vedľa seba. Videla, ako Hermiona a Ginny plačú, a Harry k tomu tiež nemal ďaľeko. Pravdaže, Dumbledor mal k nemu blízko, a navyše mu aj zanechal tú hroznú a nesplniteľnú úlohu. Zničiť všetky Voldemortove horcruxy. Vedela, že to nemá ľahké, ale chcela mu pomôcť, musí pomstiť sestrinu smrť.

Z úvah je prebral oheň, ktorý vzbĺkol nad Dubledorovým telom. Už ďaľej nemohla sedieť a premýšľať, a tak vstala a opustila pohreb. Zamierila k svojmu najobľúbenejšiemu miestu, k jazeru, pri ktorom trávila svoj voľný čas. Myslela na to, ako ju tu prvýkrát priatelia prijali medzi seba, ako ju tu Michael pobozkal a povedal, že ju miluje. Za sebou začula tiché kroky, a keď sa otočila, zistila že za ňou prišiel práve ten, na ktorého myslela. Usmiala sa naňho a zostrela si aj posledné slzy z tváre.

"Ahoj." pozdravila Michaela.
"Ani ty si tam už nemohla vydržať? Je hrozné, čo všetko sa za taký krátky čas stalo."
"To áno," prikývla Simone. "A Dumbledor..Práve on! Veď to bol najväčší čarodejník, aký žil."
"Myslíš, že je to pravda? To, čo hovoria," vysvetlil jej, keď sa zatvárila nechápavo," to, že ho zabil Snape."
"Harry to tvrdí a ja verím Harrymu. Ty hádam nie?"
"Len... zdá sa mi to dosť... nezvyčajné. Snape bol učiteľ, Dumbledor mu veril."
"Lenže Snape bol smrtožrút. A ako vidíš, Snape Dumbledora podviedol," uzavrela Simone a zamračila sa. Prečo to už zase chce rozoberať? Stačila jej už len to, že jej sestra je mŕtva, najmä, keď za sebou zanechala len 8 mesačnú dcérku. Bolo to nádherne dieťa.

"Prepáč. Ja.. nechcem, aby si sa trápila. Viem, že sestrina smrť ta trápi. Ale musíš ísť ďaľej. Musíš bojovať! Pozri, aj ja som stratil mamu, ale... preniesol som sa cez to. Viem, aké to je. Na začiatku to nebolo vôbec ľahké. Myslel som, že som ju mohol zachrániť, pomôcť jej, ale... nemohol. Stále som na ňu myslel. Len vďaka otcovi a bratovi som sa cez to preniesol."
Michael si k nej prisadol a objal ju. Nehnevala sa, to nie. Len mu musí povedať to, nad čím premýšľala od Dumbledorovej smrti. Nebude sa mu to veľmi páčiť, ale na to teraz kašľala. Vedela, že sa nebude hnevať.

"Ja viem, Miky," povedala mu ako dieťaťu a pobozkala ho. Bolo to... nádherné a vzrušujúce. Nechcela, aby ten pocit niekedy skončil. Po chvíli sa voľky-nevoľky odtrhla.
"Milujem ťa. Od prvej chvíle. A nechcem ťa stratiť. Ale... je tu niečo, čo nepočká. Niečo dôležité a náročné." Začala vážne, pozerajúc pritom do zeme, lebo vedela, že ak mu bude pozerať do očí, bude to oveľa tažšie.
"Harry dostal od riaditeľa ešte pre jeho smrťou úlohu. Myslím.. vlastne viem, že mu musím pomôcť. Dlhujem mu to. Preto bude lepšie, ak sa istý čas nestretneme. Neviem, ako dlho bude trvať splnenie tej úlohy a ani neviem, či sa vrátim späť živá. Preto chcem, aby si vedel, nech budem kdekoľvek, že ta milujem a jedného dňa si pre teba prídem," až teraz sa odvážila pozrieť mu do očí. Nehneval sa, bol iba...sklamaný? Alebo šokovaný?
"Pozri Simone. Rozhodnutie je na tebe. Aj ja ťa milujem, strašne milujem, a preto budem čakať. Len si na seba dávaj pozor, ok?"

Pomaly sa vracali napäť ku škole, držiac sa za ruky. Videli, ako sa hostia pomaly rozchádzajú. Simone v diaľke zazrela Harryho rozprávať sa s ministrom. Ten sa netváril príliš nadšene a po chvíli Harryho opustil, tváriac sa pritom nahnevane. Usúdila, že teraz je vhodná chvíľa.
"Ty choď. Stretneme sa vo vlaku, dobre? Ja ešte musím niečo vybaviť," povedala Michaelovi a pobrala sa k Harrymu. Už sa k nemu pripojili i Ron a Hermiona. Vyrušila ich pri rozhovore.
"Možno nezatvoria," usudzoval Ron, "Nie sme tu ve väčšom nebezpečenstve než doma. Teraz je to všade rovnaké. Ba povedal by som, že Rokfort je bezpečnejší, je v ňom viac čarodejníkov, ktorí ho ubránia. Čo myslíš, Harry?
"Ja sa nevrátim, aj keď ho otvoria," vyhlásil Harry.
Ron naňho civel s otvorenými ústami, ale Hermiona sa smutne ozvala: "Myslela som, že to povieš. Ale čo budeš robiť?"
"Ešte raz sa vrátim k Dursleyovcom, lebo to tak chcel Dumbledore," povedal Harry. " No bude to krátka návšteva a potom navždy odídem."
" Ale kam pôjdeš, ak sa nevrátiš do školy? " spýtala sa ho Simone odrazu. Všetci traja sa naľakane obzreli, lebo ju nevideli prichádzať.
"Och ahoj, Simone," pozdravila ju Hermiona.
"Myslel som, že sa možno vrátim do Godricovej úžľabiny," pokračoval Harry pošepky. "Tam sa to pre mňa začalo. Jednoducho mám pocit, že tam musím ísť. A môžem aj navštíviť hroby svojich rodičov. Rád by som to urobil."
"A potom čo?" spýtal sa Ron.
"Potom musím nájsť ostatné horcruxy, nie?" odpovedal Harry s pohľadom upretým na bielu hrobku Dumbledora. "Chcel, aby som to urobil, preto mi o nich povedal. Ak mal Dumbledor pravdu, a ja som si istý že mal, tak ešte stále sú niekde štyri. Musím ich nájsť a zničiť."

Dlho bolo ticho. Simone rozmýšľala o tom, čo povedal Harry. Má pravdu, a preto mu to musí povedať. Ale Ron je predbehol.
"Budeme tam, Harry," povedal.
"Čo?"
"V dome tvojho strýka a tety. A potom pôjdeme s tebou, kamkoľvek pôjdeš."
"Nie..." rýchlo namietal Harry. S tým nepočítal, chcel, aby pochopili, že na túto cestu sa vydáva sám.
"Ja pôjdem tiež," vyhlásila rozhodne Simone. "Som ti to dlžná. Za to, že si mi zachránil život. Za všetko."
"Ale..." Harryho to šokovalo.
"Raz si nám povedal," potichu vravela Hermiona, "že máme čas otočiť sa a ísť späť, keď chceme. Mali sme dosť času, nie?"

Harry rozmýšľal. Chcel ísť sám, ale mať spoločnosť je predsa len príjemnejšie. Ale čo keď sa im niečo stane a on si to bude do konca života vyčítať? Na druhej strane...mali už sedemnásť a rozhodli sa.
"Tak dobre. Nebude to však jednoduché a rozhodne to nebude nejaký "príjemný výletík do lesa"," ozval sa napokon.
"Sme s tebou, nech sa stane čokoľvek," vyhlásil Ron. "Ale, kamoško, kým niečo podnikneme, hoci len cestu do Godricovej úžľabiny, musíš sa zastaviť doma u našich."
"Prečo?"
"Bill a Fleur majú svadbu zabudol si?"
"Áno, pravdaže, to by sme si nemali nechať ujsť."

Pomaly sa pobrali k Vstupnej bráne, kde sa všetci študenti zhromaždili pred vedúcim svojej fakulty. McGonagalka ich odviedla ku kočom, ktorými sa premiestnili k nástupištu. Nástupište bolo plné hustej bielej pary z lokomotívy. Nikto sa nezastavoval, všetci urýchlene nastupovali do vlaku a hľadali si voľné kupé.
Simone si sadla spolu s Mikom, Ronom, Hermionou, Harrym a Ginny. Nálada bola na bode mrazu a tak sa Simone len kochala scenériou. Postupne sa rozrečnili; smiali sa a zahrali si rahotiacu sedmu. Obloha vonku bola stále rovnaká- slnko pražilo a na oblohe nebolo jediného mráčika

Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Harry Potter--trosku inak..hla.postava-Simone. Po pohrebe...

4 komenty k blogu

Horúce!