Až keď otrávime poslednú rieku, zotneme posledný strom, chytíme poslednú rybu, zistíme, že peniaze sa jesť nedajú

(Úvaha na tému uvedená v nadpise. Ak máte návrhy na jej vylepšenie, veľmi ma poteší, ak mi ich napíšete.)

Ganga je najšpinavšia rieka sveta, v Bolívii takmer neexistuje prales a rajám hrozí úplné vyhynutie. Myslíte si, že sa to stalo len tak samo od seba bez logickej príčiny?

O vzniku Zeme sa viedli a stále sa vedú búrlivé polemiky, no všetci sa snáď zhodneme na tom, že to bol veľký dar pre ľudstvo. Už prví ľudia využívali štedrosť našej prírody, jej starostlivosť a hojnosť všetkého. Vďaka nej sme mohli prežiť, rozvíjať naše schopnosť a skvalitňovať si život. Za tisíce rokov sme sa stávali čoraz viac hladní po jej bohatstve, až sme jej dobro začali zneužívať. Sme nevďační, požičané nevraciame späť.

Pralesy v Južnej Amerike padajú bleskovou rýchlosťou, a to len kvôli tomu, že skupina majetných ľudí myslí iba na seba. Vyrúbu les, vytvoria poľnohospodársku pôdu a začnú si pchať vrecká akýmisi vzácnymi papierikmi, čo sa im tam ledva vopchajú. V tej chvíli nikto nemyslí na to, že jeden taký zoťatý strom vyrábal kyslík pre niekoľkých ľudí na celom svete. Čo bude ďalej?

Možno si poviete, že v mori je predsa dosť planktónu, ktorý tiež dokáže produkovať kyslík, tak vzácny plyn pre tvorstvo našej modrej planéty. Bezohľadnosť ľudí však nemá medze, lebo aj do morí a riek sa vypúšťajú odpadové vody z domácností, ale hlavne z fabrík a obrovských závodov. Tento vraždiaci odpad však nezostáva na jednom mieste. On sa plaví ako námorník, ktorý nemá cieľ a len tak sa potuluje. Viete, kde tento odpad končí? Mne sa zdá, že práve v oceánoch zabíja planktón, ktorý vyrába nielen kyslík, ale je aj jedinou potravou pre mnohé morské živočíchy.

Neslávne víťazstvo v kategórii najšpinavšia rieka sveta získala Ganga, posvätná rieka hinduistov. Myslím si, že ak je niečo pre niekoho posvätné, mal by si to chrániť. Napriek svojmu duchovnému významu je však Ganga špinavšia ako kanalizácia mesta New York. Môžeme niečo pre jej ochranu spraviť? Samozrejme, že áno. My však nechceme a k problémom sa staviame chrbtom, lebo tak to vraj menej bolí. Robia to dokonca aj sami hinduisti, ktorí sa rituálne kúpu aj v tak znečistenej vode.

Zatiaľ sa možno necítite ohrození ekologickou situáciou, no ani u nás na Slovensku to nie je o nič lepšie. Vedeli ste, že Dunaj patrí k najšpinavším riekam v Európe? Podľa mňa nemá ďaleko k prvenstvu. Voda je tak kalná a znečistená, že v nej dochádza k úhynu rýb. Ten nenastáva len v Dunaji, ale aj v iných našich riekach. Mnohokrát z televíznych novín počuť o masívnom úhyne rýb na nejakej rieke. Tá rieka však nie je nejaká, je naša, slovenská. Síce sa zistí, že to spraví nejaký chemický závod, ale čo potom? Okrem smiešnej pokuty udelenej danej firme sa nič nestane. Pre mamonárov je príroda zaujímavá len vtedy, ak produkuje zisk.

Myslím si, že voda je cennejšia ako ropa, ktorú tak hrdo nazývajú čiernym zlatom. Avšak politici asi nezdieľajú rovnaký názor ako ja, keďže chcú viesť ropovod priamo cez Žitný ostrov, najväčšie ložisko pitnej vody v strednej Európe. Keby sme na Slovensku nemali iné zdroje pitnej vody, tak naše tekuté podzemné bohatstvo pod Žitným ostrovom by uhasilo smäd väčšine Slovenska. Naši zvolení zástupcovia na to nemyslia. Hoci my ostatní vidíme hroziace nebezpečenstvo, oni si drzo ako opice presadzujú svoj návrh a pritom sa ani trochu nesnažia zakryť to, že im ide len o peniaze.

Aj oni aj vy ste predsa boli malí a hrali ste sa v prírode. Ja som bol tiež ešte donedávna dieťaťom, čo sa v horskom potôčiku hralo s blatom a kameňmi. Pri svojich hrách som často v priezračne čistej vode našiel rôzne živočíchy. Bol medzi nimi aj rak, ktorý je akýmsi symbolom čistoty. Žije totiž len v tých najčistejších, bohato okysličených vodách. Prešlo len pár rokov a ja už dnes tie raky neviem nájsť. Čo sa s nimi stalo? Vyhynuli? Presťahovali sa azda na lepšie miesto? Radšej to ani nechcem vedieť, lebo sa obávam, že ich príbeh sa nekončí šťastne.

Okrem vody v okolí sa podľa mňa zmenilo aj počasie. V lete je čoraz teplejšie, čo sa nám najprv ani nezdá také zlé. Môžeme sa kúpať a opaľovať. Avšak táto naivná predstava príjemného počasia v sebe skrýva veľké zlo. Atmosféra ja natoľko zbavená ozónu, že prepúšťa stále viac tepla a menej ho vracia do vesmíru. Má to zlý dopad nielen na prírodu, ale aj na naše zdravie. Keď už nechce niekto ochraňovať prírodu kvôli nej samej, nech to spraví aspoň pre svoje zdravie a pre zdravie jeho detí.

Druhým extrémom je zimné ročné obdobie. Posledné roky musíme viac a viac dúfať, aby boli Vianoce na snehu. Kedysi to nebol taký problém a zažívali sme pekné biele vianočné sviatky, no v súčasnosti je to veľmi neisté. Ak chcete vidieť ešte ďalšie dôsledky, musíte sa presunúť aspoň do Álp. Horské ľadovce sa roztápajú a rapídne z nich ubúda. Teplo z nich odkrajuje tak, ako mamy odkrajujú kus koláča svojim deťom. Hoci sa miestni obyvatelia snažia chrániť ľadovce plachtami, snaha je márna. Problém je totiž globálny a vyžaduje si spoločné úsilie.

Avšak ani spoločné úsilie ešte nemusí znamenať úspech. Je smutné, keď sa ľudia nevedia dohodnúť na spoločnom riešení, ktoré by mohlo zachrániť našu matičku Zem. Tak je tomu aj na summite v Kodani, kde sa krajiny a ich zástupcovia nevedia vzájomne pochopiť a konať tak včas. Nepomáhajú ani demonštrácie aktivistov, o ktorých však tiež nemám pozitívnu mienku.

Zamyslime sa spolu nad tým, čo robíme. Robíme vôbec niečo pre ochranu prírody a životného prostredia? Nebuďme sebeckí a zahladení len do seba. Myslime na generácie, čo prídu po nás. Chceme im naozaj zanechať naše problémy a starosti? Konajme radšej ihneď, už teraz je päť minút po dvanástej.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu