5. Firma - John Grisham
Od Johna Grishama som čítal viacero kníh, ale najviac ma zaujala práve táto, ktorá bola aj sfilmovaná. Toto dielo ma svojím dejom priam pritiahlo k čítaniu, ktoré netrvalo dlho. Hoci sa jedná o útlu knižôčku, poskytne pekný zážitok. Dej sa čoraz viac zrýchľuje a stupňuje, takže sa nemôžete dočkať konca.
Ak by sme tu chceli hľadať nejaké poučenie, mohlo by ním azda to, že nie všetko je také, ako to spočiatku vyzerá. Tak, ako firma nebola úplne čistá, nie sú ani v bežnom živote všetky veci také skvelé, aké sa zdajú byť.
4. Posledný don - Mario Puzo
Mario Puzo je preslávený svojimi dielami o pravej talianskej mafii. Najznámejšie je asi filmové spracovanie pod názvom Krstný otec. Bohužiaľ, ku tej knihe som sa nedostal, no čítal som práve Posledného dona. Vždy ma fascinovalo, ako dokáže fungovať organizovaná skupina. Priznávam, že zaujímavé boli aj krvavé stránky knihy, ale najpozoruhodnejšia je súdržnosť a pravidlá rodiny u mafie.
Chcem zdôrazniť, že v knihe sú pravidlá starej mafie, ktorá mala ešte svoje pravidlá a dodržiavala ich. Síce sa jedná o život kriminálnikov, no niečo múdre sa dá nájsť aj v ich svete. Obdivujem tú disciplínu, inteligenciu a chuť po moci v mafiánskej rodine. Niekedy je taká dravosť potrebná aj v reálnom svete.
3. Na západe nič nové - E.M. Remarque
Mal som to medzi povinným čítaním a neľutujem, že som si zvolil práve túto knihu. Opäť sa nejedná o nič extra hrubé, avšak aj na malom počte strán sa dajú nájsť veľké myšlienky. Poviem vám, že vojna je zlá. Nech už to bola vojna medzi kmeňmi, mestami, národmi či ríšami, vždy bola, je a bude zlá.
V knihe cítiť silný pacifizmus autora, ktorý si toho zažil naozaj dosť a v knihe cítiť ten krvavý pach vojny. Spleť drastických opisov bojov na fronte sa strieda s nádhernými opismi prírody a úvahami hlavnej postavy. Niektoré vety boli najumeleckejšie, aké som doteraz videl. Nádherné idey v pár slovách, ktoré sa vryjú do pamäti.
Posolstvo knihy je snáď jasné. Vojna je niečo príšerné a bojujú v nej ľudia proti ľuďom. Takí istí chlapci na jednej aj na druhej strane front, ktorí nechcú bojovať, ale ak chcú prežiť, tak musia. Naozaj kvalitné čítanie.
Ako vidíte, textu sa namnožilo dosť a prvé dve miesta nájdete v druhej časti blogu.
Blog
Komentuj
23 komentov k blogu
1
vive
28. 8.augusta 2010 20:26
na západe nič nového
2
nech žije Remarque!!
btw-maš maly bezvyznamny bod za obrazok tešim sa na pokračovanie
btw-maš maly bezvyznamny bod za obrazok tešim sa na pokračovanie
3
4
ja som od Grishama čítala len Klient, ale veľmi sa mi to páčilo rozmýšľam, že si aj iné knihy od neho prečítam
5
@1ivanushka1 skús túto Firmu alebo ešte som čítal Zoznam. No po čase sa mi jeho knihy zdali na jedno kopyto
6
skúsim ale neviem posúdiť, či sú na jedno kopyto, kedže som čítala len tú jednu ale on má všetky knihy z takého právnického prostredia, nie?
8
číslo 3, výborná kniha
Posledný don zas sa na mňa zhodou náhod kuká už vyše mesiaca z poličky a čaká, kým príde na rad
Ale nechápem, prečo si to nedal do jedného blogu... pre mňa to stráca niť...
Posledný don zas sa na mňa zhodou náhod kuká už vyše mesiaca z poličky a čaká, kým príde na rad
Ale nechápem, prečo si to nedal do jedného blogu... pre mňa to stráca niť...
9
o tej disciplíne, čo vravíš... to som si teraz uvedomila, keď sa spätne pozriem na Krstného otca... veľmi strohé, s jasnými cieľmi, málo sentimentu, málo opisov... len mi vadilo, že veľmi veľa vecí sa dialo a vrýchlom čase, strácala som už niť... nečítala som to dva dni, asi dva týždne... ale je to výborná kniha pre pánov, najskôr
Remarquea mám veľmi veľmi veľmi veľmi veľmi veľmi rada a je veľká veľká veľká škoda, že musel písať tému vojny, jedna vec je, že mu to šlo majstrovsky, druhá vec je, že radšej by som bola, keby už nebol dôvod písať realitu tak nešťastnú, zvrátenú, lenže kým človek kráča a dýcha, bude to tu stále medzi nami, skrýva sa "to" všade... prečítaj si aj tú Cesta späť, keď budeš mať na to "nervy", mne bolo z oboch na nič, z druhej viac... ja ešte plánujem tých Troch kamarátov... a ak budeš mať chuť čítať ďalšie veľké myšlienky, vezmi si Matku (o socializme) od Gorkého, ktorý bol dobrým priateľom Remarquea... sú si podobní v istej triezvosti
Remarquea mám veľmi veľmi veľmi veľmi veľmi veľmi rada a je veľká veľká veľká škoda, že musel písať tému vojny, jedna vec je, že mu to šlo majstrovsky, druhá vec je, že radšej by som bola, keby už nebol dôvod písať realitu tak nešťastnú, zvrátenú, lenže kým človek kráča a dýcha, bude to tu stále medzi nami, skrýva sa "to" všade... prečítaj si aj tú Cesta späť, keď budeš mať na to "nervy", mne bolo z oboch na nič, z druhej viac... ja ešte plánujem tých Troch kamarátov... a ak budeš mať chuť čítať ďalšie veľké myšlienky, vezmi si Matku (o socializme) od Gorkého, ktorý bol dobrým priateľom Remarquea... sú si podobní v istej triezvosti
10
@snehovavlocka šetrím lenivých čitateľov . Máš ešte niečo od Puza?
@zipporah vieš čo, tých Troch kamarátov by som si asi rád prečítal, keď sme sa o tom učili, tak sa mi to páčilo .
A ďakujem za tipy
@zipporah vieš čo, tých Troch kamarátov by som si asi rád prečítal, keď sme sa o tom učili, tak sa mi to páčilo .
A ďakujem za tipy
11
Ja to mám len požičané z knižnice, ale čítala som aj Krstného otca.
13
Hm, pred poslednými sto stranami som na veľmi dlho prestala čítať... myslím, že tebe sa to bude páčiť film som nevidela
18
Pekný článok, ja len taký malý dotaz ku 5. a 7.komentáru- Grishamove knihy sa mi nezdali na jedno kopyto. Čítala som zatiaľ od neho asi 9 kníh a je síce pravda, že väčšina je z právnického prostredia, ale bezdali sa mi na jedno kopyto, v každej knihe, čo som zatiaľ čítala, sa riešilo niečo iné. A musím povedať, že záver ma už viac krát prekvapil. A napríklad Tribúny alebo Také nezvyčajné Vianoce o práve vôbec neboli. Ja len tak
20
od Remarqua (či ako sa to skloňuje) sa mi viac páčil Čierny obelisk... menej naturistické, ale zato obohatené o čierny humor
22
no... okrajovo. Ono je to z medzivojnového obdobia, dej sa odvíja okolo majiteľov pohrebného ústavu a je tam skôr zobrazená inflácia a nástup propagandy a tak
Napíš svoj komentár