Triedni učitelia nie sú zas až tak zlí

Dnes pri rozhovore s rodičmi sme sa dostali k mojej minulosti, základnej škole a zážitkom v nej.
Tak som sa dostal myšlienkami k môjmu detstvu a prišiel som na to, že som mal šťastie na triednych učiteľov. Buď to bolo šťastie alebo učitelia boli dobrí.

Napríklad škôlka . Tú som navštevoval len jeden rok, ale pani učiteľku som mal rád a ona tiež mala každého rada. Takže tam to bolo ešte vzájomné.

Prvý stupeň ZŠ . Asi najlepšia triedna, akú som kedy mal. Milá, vedela dobre učiť, spravodlivá a jej prístup bol naozaj skvelý. Nemôžem na ňu povedať ani pol krivého slova.

Druhý stupeň . To už boli búrlivejšie časy. Začínala puberta, v triede vyše 35 žiakov a na to jedna triedna profesorka. Ona nám vždy chcela dobre, bola aktívna (aj keď prílišná aktivita je niekedy na škodu), organizovala výlety. Nevedela síce bohvieako učiť (učila matiku, ale ako samouk som to zvládol nejako), ale snaha bola. Dali sme jej však riadne zabrať. Dvakrát sme ju rozplakali, veľakrát sme poškodili školský majetok. Ja nie, ale viete ako sa hovorí, že úspech je všetkých a neúspech jedného. Tak ja som to teraz spravil presne naopak. Schválne. Vytrpieť sme si všetko museli spolu ako kolektív. To slovo je mi odvtedy odporné. Ale aj tak si myslím, že bola príjemná učiteľka.

S pribúdajúcim vekom zisťujem, že aj profáci sú len ľudia. Existuje jeden múdry výrok nejakého francúza: Puberta sa začína vtedy, keď zistíš, že tvoji rodičia hovoria nezmysly. Končí sa vtedy, keď zistíš, že rodičia začínajú hovoriť pravdu . To by sa dalo kľudne preniesť aj na profesorov.
Osobne si o sebe myslím, že ja som ešte len niekde na pol ceste od puberty k dospelosti.

Ach, je tu záver. Zas som písal len kecy. Keď budem starý, bude zo mňa sentimentálny (+ufrfľaný) dedko .

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu