Bobi: 21st Century (III.čast)

Rýchlo som si sadlo a znova počúval učiteľove nám už veľmi známe heslo „Opakovanie je matka múdrosti“. A znova som čítal o Napoleonovi aj keď by som mu mohol napísať životopis. Keď som si to zopakoval ešte dva krát jedným okom som pozrel na Soňu. Mala mobil v ruke a určite si posielala obrázky s kamoškou. Keď som sa uistil že spolužiaci z prednej lavice ma budú kryť a učiteľ ma nebude vidieť tak som vytiahol mobil z vrecka a zapol bluetooth. Rýchlo som napísal poznámku a odoslal som ju Soni. Pozrela na mňa a zakývala hlavou. Zasunula mobil od vrecka, vstala a podišla k učiteľovi. On jej prikývol a vyšla z triedi. Aby to nebolo veľmi nápadné počkal som chvíľu a aj ja som vstal a išiel k učiteľovi. Rýchlo som sa ho spýtal či môžem ísť na záchod. Akoby sa aj pri rozhovore riadil svojim heslom a tak som to musel zopakovať lebo nerozumel. Aj teraz prikývol a ja som odišiel. Pred dverami ma už čakala Soňa. Chytil som ju za ruku a potiahol trošku ďalej od dverí a povedal „Sme od včerajška zase sami“. Práve za mnou prechádzal kamoš z vedľajšej triedy a tak som mu pozdravil. Aj keď sa mu určite zdalo divné že mi dvaja stojíme na chodbe a rozprávame sa, len prikývol a išiel ďalej. A keď sme obidvaja pozerali ako odchádza zrazu zazvonilo. A ja som jej v očiach videl smútok že sme sa nemohli vôbec porozprávať. Jemne som ju pobozkal na líce a povedal nech už ide. Ja som počkal pár sekúnd a nasledoval som ju do triedy.

Už som pokojne sedel na lavici a popíjal kofolu, jedným okom som pozeral na Soňu a trošku som sa učil zemiak aby som s tej lásky nezblbol. Ďalšia hodina začína o dva minúty a už si chalani pripravovali knižky a dievčatá zháňali úbory na telesnú. Na tieto dva hodiny sme sa delili, kým mi sme mali zemiak dievčatá išli na telesnú a ďalšiu hodinu opačne. Zemepis som prežil celkom fajn, neskúšala nikoho len nám dala známky z minulej písomky, aj keď som vedel že dvojku si nezaslúžim bol som celú hodinu smutný a veľmi sa mi nechcelo behať prstom po mape. Telesnú som mal rád , rád som si išiel zašportovať a vyhodiť tie zbytočné problémy z hlavy. Bol som úplne spotený no nejak som nemal náladu na sprchu tak som sa len prezliekol, pozdravil telocvikára a vyšiel zo školy. Vyzeralo to tak že nás pustil trošku skôr lebo na zástavke nebol skoro nikto. Pozeral som sa do okien mojej triedy a videl som ako ešte učiteľka niečo ukazuje na mape takže ešte nezvonilo. Narýchlo som prezvonil Soni a ona poslala SMS-ku : Ešte päť minút. Videl som prichádzať môj autobus, a Soňa ešte stále bola v škole. Akoby to tá učiteľka vedela, akoby ju naschvál zdržovala. Nemohol som ďalej čakať, musel som ísť domov.

Po piatich minútach strávených v autobuse som zvolal Soni. Jej hlas bol smutný ako môj. Hovoril som jej že nevadí že sme sa nestretli veď o siedmej na kopci budeme len sami dvaja, aj tak by sme na zástavke nič nemohli robiť keď by okolo nás stáli toľký ľudia. Aj keď súhlasila bolo počuť že je jej trošku ľúto že sme sa nestretli. Rozprávali sme sa ešte dlho až do kým autobus nezastal na ojej zástavke, bozkom poslaným po telefóne sme sa rozlúčili a s dobrým pocitom že sa o siedmej stretneme sme obidvaja odišli domov.
Bola zima ale nechcel som sa obliekať do hrubej vetrovky a tak som si navliekol len môj obľúbený sveter a hodil na seba koženku a vyšiel do mesta. Aj, keď to nebolo moje prvé rande kolená sa mi triasli a ja som cítil že to nie je od zimy, ale nervozity. Vedel som že nemôžem nič pokaziť aj, keď som tušil že všetko dopadne dobre nemohol som sa svojho zlého pocitu striasť. Dúfal som že nezačne pršať lebo v týchto dňoch sa to nedalo predpovedať. Keď som ešte prešiel pár krokov, už som ju zbadal v diaľke. Sedela sama na lavičke a obzerala sa. Keď vstala a pozerala sa na môj smer tak som tušil že zbadala aj ona mňa.

Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

21st Century (III.čast)

Komenty k blogu

Horúce!