„Čo tak skoro.“ Ironicky som povedal a zahľadel sa naňho, zrýchlil som a držal s ním krok. „To isté sa môžem opýtať aj ja.“ Ale ja som sa spýtal prvý a čakám odpoveď. Usmial sa a obzrel sa za seba, Otočil sa naspäť, vytiahol z vrecka balíček žuvačiek a podal mi jednu. „Zober si, je ťa cítiť po celej chodbe. Niečo som sa o tebe dopočul, pekne, ja som mal prvú frajerku keď som končil strednú. Bola to taká strašne škaredá Ukrajinka a po dvoch dňoch sme sa rozišli.“ Nechápal som ako sa to všetci môžu dozvedieť a tak som sa opýtal. „V zborovni sa povráva všeličo“ odpovedal, ja som sa len usmial a zabočil do chodby k triede. Až som sa zľakol keď za mnou stále chodili učiteľove kroky. Nechápavo som sa otočil a spýtal „Vy idete k nám ?“ Ani som nečakal na odpoveď, otvoril som dvere triedy a pozeral ako učiteľ vchádza a sadá si za katedru. „Viete o tom že s nami nemáte hodinu.“ Ihneď reagovali žiaci. Učiteľ sa len znova usmial a povedal „Bohužiaľ sa mýlite, zastupujem. Dúfam že sa nechcete učiť a tak si len vyberte čo chcete ale hlavne buďte ticho. Musím vám niečo povedať a nebude to pre vás dobré, hlavne pre vás fajčiarov.“ Polovica triedy sa zhrozila no ďalej počúvala „Riaditeľka chystá nejaké opatrenia, bude všetkých a všetko kontrolovať, ešte dnes si váz zavolá do telocvične a prehľadá všetky tašky, všetky vaše veci a bude hľadať cigarety, a všetko čo s nimi súvisí. Takže rýchlo mi všetko čo máte dajte. Ta zhrozená polovica sa len rozosmiala. „To myslíte vážne že máme vám dať všetko naše zboží ??“ Učiteľ vstal a hovoril „Chalani neblbnite, myslím to vážne, viete čo sa vám stane keď vám niečo nájde, rýchle mi dajte všetko na stôl, ja vám to vrátim keď pôjdete domov.“ I keď nie veľmi presvedčený žiaci pomaly vstávali, a na katedre sa pomaly hromadila kôpka ako od pašerákov. Ja som tam hodil moju prázdnu krabičku.

Hneď na ďalšiu hodinu k nám prišla zástupkyňa, a rýchlo vyháňala z tried do telocvični. Už tam stále vysmiata riaditeľka a za ňou skoro plný priesvitný mech cigariet. Hovorila už vopred naučený monológ, a my sme sa len vysmievali ako zmyslov zbavený. Keď prišla k prehľadávaním tašiek trošku sa divila, no keď prehľadala všetky naše veci až oči vyvaľovala. Určite sa najviac tešila na nás, podľa nej na najväčší úlovok. No našla len niekoľko zapaľovačov nedôverčivým spolužiakom pre ktorých bol neodpustiteľným kamošom. Poďakoval som učiteľovi a tešil sa na poslednú nudnú hodinu fyziky.

Presedel som celú hodinu pozeraním do učebnice. Domov som sa ani po takom príšernom dni veľmi netešil, znamenalo to že sa zasa musím rozlúčiť zo Soňou a doma čakať na nasledujúci deň. Prešiel som len niekoľko krokov od šatne keď som začul za sebou rýchle kroky, po chvíli už popri mne išla Soňa. „Mal si šťastie.“ Povedala a ja som vedel že mieri k tej cigaretovej afére. „To áno, viem si predstaviť čo by zo mnou urobila riaditeľka.“ Ešte stále šťastný ako sme s ňou vybabrali, pozrel som na Soňu, a povedal „Ty nie si veľmi rada.“ Ani na mňa nepozerala a odpovedala „Nie to nie som, bola by som oveľa radšej keby ti nemala čo nájsť a tebe to je ešte smiešne“ Páčila sa mi keď sa hnevá, ako sa zdráhavo snaží vyhnúť môjmu pohľadu, ako rozpráva aby vyvolala čo najväčší strach. „A budeš rada keď ti sľúbim že už fajčiť nebudem ?“ Potešila sa, otočila sa ku mne lebo vedela že som povedal čo chcela. „Strašne rada.“ Odpovedala a vošla do šatne.

Fajčiť som aj tak chcel prestať, už ma to nebavilo tak ako keď sme utekali hneď po škole do parku, ako sme odprosovali aby nám niekto kúpil balíček. Ako sme skrývali cigarety pod uvoľnenú parketu a ako sme sa míňali svoje ťažko ušporené peniaze.

Sedel som v parku, pomaly popíjal z plechovky a čakal na Soňu. Mala ešte čas, nerád som meškal a tak som prišiel skôr. Popískaval som si a hral sa zo zapaľovačom. Počkal som ešte niekoľko minút keď som uvidel ako ošľahaná vetrom pomaly ide ku mne. „Ahoj“ pozdravil som a posunul sa aby si mohla sadnúť. „Čavko, máš sa ?“ Bola to jej tradičná otázka ako začať rozhovor. „Fajn, dáš si ?“ a ukázal na načatú plechovku stojacu na lavičke. „Nie vďaka, už som toho mala dnes dosť. Vieš chcela som sa niečo spýtať. Nešiel by si zo mnou do Bratislavy ?"

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
talli  27. 3. 2008 17:15
mate genialneho triedneho
Napíš svoj komentár