Sneží, a jemné malé vločky nám padajú do očí,
Kto sa nato prvý odváži, kto zoskočí ?
Padajú, len padajú. Ľutujem ich,
Ich krátky život sa začína tam hore
a jednoducho končí, končí tu dole.

Určite sa majú radi, viac ako mi o nič,
No nemajú čas, čas nanič.
Vietor ich sem-tam unáša,
podobne ako láska naša.

Nieje to ako niekedy, niekedy vtedy,
a oni si nepamätajú ani nemôžu kedy.
Nič sa nestalo veď padajú znova,
ale rovnaké niesu, veď teplo koná.

Láska ostáva, podobná, no iná,
kiežby to bola niekoho vina.
No nieje, a vločky padajú,
padajú, ale iným smerom.
Od seba.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár