Venované jednej úžasnej osôbke, len ona to skutočne pochopí, a možno odpustí. -------------------------------------- Už dva dni nespím, dva dni len premýšľam. Pýtam sa kde si ? že ma ľúbiš, si namýšľam. Viem že píšem od veci, nevadí mi že si s inými, veď sme z jednej "dediny". Verím, sľubujem že sa zmením. Keď som s tebou, akoby som išiel do neba. To viem len ja, že je hriech byť bez teba. Nebaví ma taký život, prosím ťa daj mi milosť. Nedáš mi spať, nedáš mi žiť, koľko-krát som to už chcel skončiť. Ale to sa nedá keď si tu ty, bez teba som úplne bezbranný. Hľadal som niekoho, našiel som teba. Ako keby si prišla, z toho ďalekého neba. Tomu ver že sa to nedá, nedá sa to, bez teba. Už vidíš že píšem smelo, to že ťa mám rád sa nevedelo. neviem zabudnúť na tvoje meno, tvoje srdce ja ako trezor. Už je čas aby som si oddýchol, ale ja som si len vzdýchol. Začal som písať ďalej, a nestrácal som nádej. Normálne po tebe túžim, aj keď viem že si ťa nezaslúžim. Môžem ti len sľúbiť, že ťa stále budem ľúbiť. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj