už ma nič nevábi.
Len spoločné prechádzky,
a len občasné zachádzky.
Na začiatku to bolo iné,
spoločné vysedávanie v kine,
aj keď teraz to je rovnaké,
mi nie.
Myslím na to skoro stále,
moje činy sa mi stále zdajú malé.
Nezmôžem proti tomu nič,
je to ako krutý, silný bič.
Skúste žiť bezo mňa,
nežiadajte pomoc odo mňa,
ja vám už nepomôžem,
ja už nemôžem.
Už nevládzem len pozerať,
skúšam sa pohnúť v pred,
vykvitnúť ako môj darovaný kvet,
sladký byť ako med.
No tebe to stále nestačí,
pozrieť sa ti nepáči.
Nezdá sa ti že ma zrádzaš ?
V mojich očiach padáš.
Moje verše sú nanič,
skús sa obzrieť,
neprídeš o nič.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár