Kráčam po ulici a ťahám všetko za sebou. Za sebou ťahám veľký granát.
Granát, v ktorom je všetko moje trápenie. A raz vybuchne. A ja neviem kedy ani kde ani pri akej udalosti. Len viem, že vybuchne.
A tak kráčam ulicou a obzerám si domy. Granát ma ťaží a ja neviem čo mám robiť. Mám ho nechať na tej prázdnej ulici, nech vybuchne a ja budem spokojná. Alebo ho mám dalej ťahať za sebou ako balvan starostí, ktoré sa usadia vo mne,?
Neviem..a tak dalej idem. ľudia po mne pozerajú a nechápu. Nechápu, prečo to robím .Prečo proste nerozbijem ten granát na kúsky a nezabudnem na všetko. Na všetky zlé spomienky, ktoré sa so mnou ťahajú. Na všetky veci, na ktoré doteraz neviem zabudnúť. Na niektoré osoby, ktoré mám rada ale viem čo sme si prežili.
Tak nikdy neviem kedy sa toho zbavím. Kedy sa zbavím toho ťažkého granátu? Kedy sa rozkotúľa niekam preč?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár