,,Moje čo sa deje? Stalo sa ti niečo? V tej smske si znela tak naliehavo. Povedz mi. " vypytoval sa ustráchane.
,,Nie, miláčik nič sa mi nestalo. Som...som v poriadku len som potrebovala počuť tvoj hlas. Vyšla som von z nemocnice, pretože nemôžem počúvať ako hovoria o základnej, že aká to bola super škola. Ja neviem predstierať radosť. A tak som odišla. A Petra sa ma ešte pýta, že prečo. Vraj je to už dávno. " povzdychla som si.
,,Som rád, že sa ti nič nestalo. Moje, dobre si urobila. Ona to musí pochopiť, že si odišla. Prečo by si sa mala tváriť, že aj ty zdieľaš ich názor ak to tak nie je? Nemám po teba prísť?" pýta sa Milan.
,,Nie, netreba. Nebudem utekať. Vrátim sa naspäť a pôjdeme si niekam sadnúť. A potom ti zavolám a prídeš pre mňa. Milujem ťa a dakujem za všetko. Chýbaš mi. " vravím.
,,Ja ťa milujem viac. Myslím na teba moje. Tak napíš ked budeš chcieť odísť. Tak pá zatiaľ. " a zložil mobil
Nádych, výdych, nádych, výdych a môžem ísť naspäť. Ako som kráčala k izbe, kde leží Kristína, videla som ako niekto sedí na stoličke pred dvermi. Bola to Petra. Nechápala som prečo nie je vnútri.
,,Ach, tu si. Už som išla po teba, či si náhodou neodišla. " vraví mi.
,,Nie, neodišla. Nemienim utekať. Volala som s Milanom. A teraz ako vidíš som späť. Ideme? " a bez toho aby som sa pozrela na ňu som pomaly otvárala dvere.
,,Počkaj, zakričala Petra, chcem ti niečo povedať. "
,,Počúvam. " tvárila som sa že ma to nezaujíma.
,,Annie, ja...mňa to veľmi mrzí. To na základnej. Viem, že to už nezoberiem naspäť, ale myslela som že si na to zabudla. Nevedela som, že ťa to trápi. Povedala som to aj Kristíne, ked som sa vrátila k nej. Lenka aj Danka pri tom neboli, išli akurát do bufetu. A Kristínu to tiež veľmi mrzí. Keby vedela, hned by sme zmenili tému. Odpusť mi prosím. " vraví Petra.
,,Ved ja som ti odpustila. Len sa neviem tváriť, že som základnú milovala. To je všetko. A už to nechajme. Ideme dnu a potom si konečne niekam sadnúť. Neznášam nemocnice. " vravím a otvorila som dvere do izby.
Začula som smiech. Bol to Dankin smiech. Som rada, že Kika strávi posledné chvíle, pri ktorých bude šťastná. Vraj je už dosť unavená, takže som ju ešte stihla, kým ľahne a možno sa ešte preberie.
,,Ahoj stratená. Tak už si prišla?" podpichuje Lenka.
,,Ano, a som rada, že som stihla Kristínu kým ešte nespí. " vravím s úsmevom na tvári.
,,Tak my dve sme sa už rozlúčili s Kristínou, myslím že vy sa máte tiež toho čo povedať. Ideme zatiaľ na chodbu kúpiť si čokoládu. Budeme čakať. Tak sa mi dobre opatruj Kristína. " vraví Lenka.
Danka ju objíme a niečo pošepká, po čom sa Kika zasmeje. Lúčia sa s ňou ako keby ešte mala nádej, aj ked vieme že nemá.
,,Tak a sme zostali len my tri. Myslím, že sme ti ešte niečo dlžné. " začala Petra a Kristína sa hned pripojila.
,,Ano, pre...presne tak. Annie, vždy som ťa mala rada. Ako si k nám prišla, si bola super baba a ja nechápem ako sme boli také hlúpe a smiali sa ti. Len preto, že si bola citlivejšia a slabšia. Veľmi ma to mrzí. Dúfam, že mi to...to odpustíš, kedže...kedže som v takomto stave. Ale to sa nevyhováram. " dokončila Kristína.
,,Baby moje, naposledy vám to poviem. Nehnevám sa na vás. Odpustila som vám a snažím sa na to zabudnúť. Tak a teraz mi povedz, čo také smiešne ti pošepkala Danka. " vyzvedám.
,,No pošepkala mi, že ked budem v nebi, tak nech sa zoznámim s bohom a nech som slušná. Ale že vraj ked sa dostanem do pekla, mám mu povedať, že Danka sa už naňho teší. Vraj mu mám povedať, že je horšia ako on. No nezasmiali by ste sa?" pýta sa.
A v tom momente sme sa všetky začali smiať. Bože, to sú nápady. Ešte sme sa takých 15 minút smiali, kým neprišli sestričky, že návštevné hodiny už skončili. Tak sme sa museli rozlúčiť. Objala som Kristínu najviac ako sa dalo a pošepkala jej : ,,Vždy som ťa mala rada. Ty sa určite dostaneš do neba. A dávaj na mňa a hlavne na Petru pozor." Len sa pousmiala a povedala, že nech sa nebojím.
Petra sa s ňou lúčila asi ešte 5 minút ale to sme už potom museli naozaj odísť. Zakývali sme jej a pomaly odchádzali von dvermi. Mali sme trochu aj slzy v očiach, ved sme sa s ňou lúčili.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár