Môj život - 55. časť

Dnes som mala predposlednú prednášku. A potom zas tri týždne voľna. Až po Veľkej noci idem zas do školy. Mali sme dnes informatiku. Musím povedať, že to bolo veľmi nudné. Ani sa nedivím,že nás už na obed pustil domov. Keby sme tam mali byť aj poobede, tak by to aj tak nemalo význam, pretože ten výklad čo pustil o Excele, som vôbec nevnímala. A myslím, že som nebola jediná.
Nahnevala ma dnes jedna vec. Včera sme odišli z prednášky skôr a dozvedeli sme sa kedy dala termín skúšky.
,,Vieš kedy dala termín na VP? Neuveríš. " vravím Simone.
,,Kedy? Nestraš ma. " pozrie na mňa a čaká čo povie.
,,13.4., po prednáške z ekonomiky. Super čo? To ešte skôr asi nemohla dať. A povedala vraj, že je to naša voľba či prídeme. " povedala som nahnevane.
,,A nie je to trošku skoro? Ved to už za tri týždne. To kedy stihnem? To ja potom nepôjdem. " vraví rozhodne.
,,Akože aj mňa to nahnevalo. Ja pôjdem len v tom prípade ak sa to stihnem naučiť. Inak neriskujem. " vravím. V tom sa k nám otočí aj Andrea.
,,O čom sa bavíte? O tej skúške? A pôjdete?" pýta sa.
,,No ja možno a Simona asi nie. A ty?" pýtam sa jej.
,,Neviem, podľa toho ako budem mať čas. " povie Andrea.
,,Ved ak ty pôjdeš, tak nám potom dáš otázky, že? " žmurkne na mňa Sima.
,,No jasné, že dám. Ty kokso, každý týždeň nejaká skúška. No teda, máme čo robiť. To aby som už teraz sa začala učiť tú verejnú politiku (VP). " povzdychnem si.

Nebola som jediná, kto na to nadával. By ma len zaujímalo, kto bol taký múdry že s tým súhlasil. Tento predmet je totiž dosť ťažký a len preto ma nahnevalo, že sa dohodli na takom skorom termíne. Bavili sme sa o tom aj so spolužiakom, ktorý ma vozí domov, pretože je z rovnakého mesta ako ja. A tiež povedal, že pôjde len vtedy, ak sa to stihne naučiť. Takže uvidíme, koľký sa na to dáme.
Domov som prišla na obed a rodičia, my nechceli veriť, že som nezdrhla z prednášky a že nás ozaj pustil. Hlavne otec.
,,A povieš mi to ešte raz? On vás teda pustil? Ja som počul, že ste odišli. " hovoril už asi tretí raz otec.
,,Nie, ja som povedala, že nás to nebavilo ale ostali sme tam. A on potom prišiel a povedal, že môžme ísť domov. Ved v sobotu by som sa aj tak ťažko dostala busom domov. " krútim hlavou.
,,Aha..tak dobre. Som si myslel, že si odišla. " a zas to povedal.
,,Som povedala, že nie. Som ti to..." nestihla som dopovedať, pretože mi skočil do reči.
,,Ved dobre dobre. Pochopil som. " povedal otec. Mama len na nás pozerala a nechápala.
,,No tak. Už som doma a idem do izby. Ach bože. " povzdychla som si a mama sa na mňa usmiala.
Milan je v robote, takže dnes s ním nebudem. A pochybujem, že večer sa mu bude chcieť prísť. Takže asi budem doma. Ak teda ma neprekvapí svojou návštevou Danka. Vraj má nejakú novinku. Sú to už skoro dva týždne čo sa rozišli s Marekom. A nevidím na nej, že by nejako trpela. Myslím, že on ju mal radšej ako ona jeho. Viem, že také veci sa nehovoria nahlas pred kamarátkou ale ja som jej to povedala. A potom sa mi týždeň neozvala. Mne to nevadilo. Bola som bud s Milanom alebo so Zuzkou.
Ja ju proste v tomto asi nepochopím. Bola dlho sama a hľadá si priateľa podľa toho, či ju má rád a či je pekný. No to už ako môže dopadnúť. Tak asi ho aj ľúbila, to netvrdím. Ale asi nie tak veľmi, aby s ním bola. A to len preto, že on sa učil do školy aby mal dobré známky, lebo ona sa učí pár dní pred skúškou? A nebol s ňou tak často? To nie je dôvod. Ale tak uvidíme.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu