Dokedy je dobré si myslieť, že všetko je úžasne a aj láska končí len dobre a nie zle? Pretože čím neskôr na to prídeme, že láska aj bolí a nie všetko je také ako sme si predstavovali tým horšie pre nás.
Neviem či som snívala o tom svojom princovi, ale vždy som milovala rozprávky toho typu.
Neskoršie typy popolušiek, ktoré dávali na obrazovke (myslím novšie a novšie) boli o tom, že láska nie je taká jednoduchá. Ak ju chceme musíme bojovať. A o lásku sa oplatí bojovať.
Chápem, že sú taký ktorý chcú veriť alebo možno aj veria, že láska končí happyendom a že ľudia si pomáhajú a sú k sebe milý a nik si neubližuje..a podobné. Ale to nerobí dobre, ked si to bude nahovárať. Pretože realita ho sklame. Realita je iná. Nie všetci sú milý, niektorí ubližujú druhým a niektorí...niektorí ubližujú sami sebe.
Je úžasné byť šťastným, ale vždy príde chvíľa, ked sa to pokazí a objaví sa v našej duši mrak. Z ktorého bud prší alebo je nám len smutno. A vtedy si uvedomíme že nie je všetko také skvelé a úžasne, ale že ked máme niekoho po boku, tak to ide lepšie a ľahšie. či už je to priateľ alebo dobrí kamaráti, alebo naši najbližší.
Takže nie je rozprávka ako rozprávka. Je krásne snívať ale treba vedieť čo je realita a čo sen.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
onaj123
6. 2.febuára 2012 01:00
Je to krásne napísané podniecuje to aj moju fantáziu!!! Ty počuj!!! Máš aj peknú profilovku kde si to bola pri mori kde sú také veterné elektrárne ! ???
Napíš svoj komentár