A nastala tá hodina. Hodina, na ktorú som sa najmenej tešila. Viem, dnes som použila výhovorku, že mi nie je veľmi dobre a aj to bola vlastne pravda, lebo ako sa povedalo že ,,plaváreň" tak som sa celá rozklepala. A tak mi to učiteľka zhltla, ale nabudúce mi na to nenaletí.
Chcela som sa nenápadne prešmyknúť okolo šatní, kde sa baby prezliekali, ale nepodarilo sa mi.
,,A ty čo sa neprezliekaš? Sa hanbíš?" pýta sa posmešne Paula.
,,Nie je mi dobre, preto. " vravím potichu.
,,Prosím ťa to už je aká lož. A ja že sa pozriem na to ako vieš plávať. " povedala posmešne Paula.
,,Tak vidíš dnes ju neuvidíme. A tak sme sa tešili, že Marianna?" otočí sa smerom k nej.
,,No to hej. A hlavne ako by tá chudá vyzerala v plavkách. Ved jej musia trčať kosti. A ty čo čumíš na nás? " pýta sa ma, pretože som sa na nich na chvíľu pozrela.
,,Nič zaujímavé nevidím. " povedala som si tak pre seba. Ale to som nemala. Už bola Marianna pri mne.
,,čo si to povedala?" spýtala sa a držala ma pevne za ruku. Len som čakala, čo mi s ňou spraví. Bolelo to strašne. Marianna má totiž silu.
,,Bolí to. " povedala som.
,,Vážne? A toto?" stisla ju ešte viac. To mi už skoro slzy vyhŕkli.
,,Nechaj ju, lebo sa rozplače za chvíľu." povedala Paula smejúc sa.
Marianna pozrela na mňa a videla tie slzy.
,,Ach ty bábätko, potrebuješ pofúkať?" odsotila ma. Ale hlavne,že mi pustila ruku. Bola celá červená.
Vybehla som a skoro som sa šmykla na podlahe. Sadla som si a čakala na ostatné baby, čo neplávali.
Po chvíľke sa plaváreň zaplnila. Ku mne si prisadla Laura. Už som ju čakala. Chcela vedieť, že či mi napísal. Akurát v tom mi prišla sms. Od neho, ako som zistila.
,,Ahoj čo robíš? Ja som práve skončil a spomenul som si na teba. Ak máš čas odpíš. Robo. "
,,Kto ti píše?" nakúkala Laura.
,,Taký jeden chalan. " usmiala som sa.
,,Ano a kde ste sa spoznali?" vyzvedala dalej.
,,Jedna baba mu vraj dala moje číslo. Neviem, čo tým sledovala. " povedala som len tak medzi rečou a pozrela pritom na Lauru.
,,No dobre priznávam dala som mu tvoje číslo. Vedela som, že nemá babu a ty tiež nikoho nemáš, tak vieš no..." začala.
,,No čo? A ty si s ním niečo mala?" pýtam sa priamo.
,,Nie, skoro ale potom sme boli vonku a zistili sme, že nemáme až tak veľa spoločného. " povedala.
,,Aha. Ale nabudúce nedávaj moje číslo len tak hocikomu. " pohrozila som jej. A hned na to vytiahla mobil a naťukala mu sms.
,,Ahoj my máme teraz plávanie, ale ja neplávam. Necítim sa dobre. Akurát som Laure vynadala. Rozprávali sme sa o tebe. " sms poslaná. A odpoved na seba nenechala dlho čakať.
,,A čo o mne hovorila? Povedala ti aj prečo sme spolu nič nemali? A ako ti je zle? Azda nebudeš chorá .
,,Vraj ste nemali spoločné záujmy. Tak neviem. Len zle od žalúdka, nič viac. A ako sa inak máš?" opýtala som sa ho.
,,No to ťa trošku oklamala. Nemali sme spolu nič, lebo som nebol jej typ. Nepáčil som sa jej. A inak mám sa fajn, ale toto si ešte vyriešim s Laurou. " napísal a potom som len videla ako Laura pozerá na displej svojho mobilu. Pozrela na mňa.
,,Akože nemusíš všetko Robovi povedať čo ti poviem. Teraz sa hnevá na mňa. " povedala nahnevane.
,,Ved som povedala, čo si ty povedala. A ešte si mi aj klamala. Si mohla povedať rovno pravdu, že sa ti nepáčil. " povedala som jej a otočila sa na druhú stranu. Prisadla si ku mne Denisa.
,,Ty niekoho máš?" spýtala sa potichu.
,,Nie, prečo? Len s jedným kamarátom si píšem. " povedala som. Nechápem, kde taký nezmysel vzala. Kto by už len mňa chcel?
,,Aha...kamarát. A ako vyzerá?" spýtala sa hned. To musí byť krásavec aby som si s ním písala? Nechápem ju niekedy.
,,Neviem nevideli sme sa ešte. A už to nechaj tak. " skončila som rozhovor. Nemienim sa s ňou o tom baviť.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár