Je pravda, a to som ešte nespomenula, že moja mamina robila na zmeny. Takže niekedy nebola ráno doma, ale raňajky mi vždy nachystala..a niekedy zas nebola doma celé poobedie, a musím priznať že mi občas aj chýbala. Tak som si niekedy chcela poplakať..ale potom som si uvedomila,že by sa zľakla, že sa niečo deje. A niekedy bola doma celý deň a až večer išla do práce.
Bývali sme ešte s tetou a mojím bratrancom. Ale bratranec si ma nevšímal, to ako keby som bola doma sama. Takže o nich písať ani nebudem, nie je o čom.
A takto ubehol celý týždeň. Cez víkend som išla aj von s Denisou. Išli sme sa prejsť ale tentoraz nie okolo toho baráku. Proste len tak. Nikto nás nezastavil. A to sa asi stalo prvý raz, čo si pamätám.
Rozprávala mi o tom chalanovi. A ja som jej spomenula, že budem mať narodeniny.
,,Ano a kedy? A koho pozveš?" spýtala sa.
,,No mám ich 13teho..A pozvem asi len teba. Nemám veľmi na výber. " povedala som smutne.
,,A čo keby si pozvala aj Lulu? Hm? Ved aj ona sa s tebou baví. " povedala.
No na ňu som celkom zabudla. Ona sa totiž baví s Denisou, pretože sú najlepšie kamarátky a majú rovnaký bláznivý humor. A ja s nimi občas chodím von na prestávku, ale to je tak všetko. Ale zas aspoň bude sranda.
,,Tak dobre. Aj ju teda. Ale budete normálne, dobre? Pôjdeme asi do pizzerie, doma to nechcem mať. " usmiala som sa.
,,To už aby som ti kúpila nejaký darček. Teším sa. " povedala Denisa a bolo vidieť, že sa ozaj teší.
,,A ako to pokračuje s tým chalanom? Hm?" spýtala som sa.
,,Celkom fajn. Už spolu chodíme. To som ti asi zabudla povedať. Len sa okolo neho montuje Paula. A neviem prečo. Nemala som pocit, že by ju priťahovali mladší. Ale pusu som mu ešte nedala. " zapýri sa Denisa.
,,Ešte nie? Ved ti utečie, ked mu nedáš pusu. A to čo potom robíte?" pýtam sa, lebo som ozaj zvedavá.
,,No rozprávame. Ale iba ak sa nehanbím. Ide vyvenčiť psa a ja idem s ním a potom stojíme pred vchodom a chvíľu sa bavíme. A na záver ho aj objímem. " usmeje sa.
,,No aspoň niečo. On nevyzerá na ten typ, že by mu len objatie stačilo, aj ked má len 12rokov. A nehanbi sa ho. Ved daj mu tú pusu, lebo ťa predbehne Paula. " upozornila som ju.
,,Ja viem, ja viem. Ved nabudúce to už spravím. A ty inak ma kedy predstavíš tomu Robovi, hm?" zaujíma sa Denisa.
No na toho som nemyslela. Chcel sa ešte stretnúť, ale ja som sa vyhovárala na učenie. A bola to spolovice pravda. Ale vraj môžem zobrať aj kamarátku a on vezme kamaráta a pôjdeme von. Tak som povedala, že sa spýtam a dám vedieť. A jasné, že som sa ešte Denisy nespýtala, lebo som nechcela ísť von. A čo povedal na mňa? Vraj som pekná baba. Hm, to som nečakala.
,,A na čo predstavovať?" pýtam sa.
,,No ved tak, že ako vyzerá a tak. Nepôjdeme s ním niekedy von?" pýta sa.
Oni sa snád na mňa dohodli, hovorím si v duchu. Ale zas sa bojím, že Denisa by sa mu smiala. A to ju poznám.
,,No navrhol mi, že či nezoberiem kamarátku a on kamaráta a pôjdeme von. Ale neviem či je to dobrý nápad. On je trošku vyšší a ja sa bojím, že sa mu budeš smiať. " sklonila som hlavu.
,,Smiať? A prečo? Neboj, nebudem. Naozaj. Podme s nimi von. Prosím. Spoznáme sa viac. "prosíkala Denisa. A ja ako vždy som prikývla. Za to nič nedám. A aspoň s ním nebudem sama.
,,Tak dobre. Ja mu napíšem a skúsim sa dohodnúť na zajtra. Je nedeľa tak azda bude mať čas. Spokojná?" povedala som a skočila z lavičky, na ktorej sme sedeli.
,,Jeeeej, teším sa. Ani nevieš. " skríkla Denisa.
,,Dobre, tak ale už môžme ísť domov. Je veľa hodín. " povedala som a zbierala odvahu na telefonát s ním. Určite sa poteší.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
upirka113
23. 5.mája 2012 19:04
hoho no pome daleej ked začnem čítať tak sa už neviem nabažiť
Napíš svoj komentár