Som rada, že som ťa videla ,,sestrička moja" :))

Nie sme síce naozajstné sestry, ale ja ju tak považujem. Je to moja najlepšia priateľka a sestra v jednom. A mám pocit, že lepšiu ani nenájdem.
Prežili sme aj ťažké časy. Jednu dobu sme boli nepriateľky, ale ja som jej potom odpustila. A som rada, že to tak skončilo. A odvtedy, vždy ak bol nejaký problém, tak sme jedna druhej pomohli. Vždy sme boli k sebe úprimný. Vždy som jej povedala pravdu, názor čo si myslím a ona si ho zobrala k srdcu. Ale bolo na nej ako sa rozhodne.
Mala som ju rada, aj ked robila čo sa druhým ale ani mne nepáčilo. Ale stále sme boli kamarátky a nikdy som jej nepovedala ako sa chová. Mohla som jej povedať, že sa mi to nepáči a že raní milovaného človeka, ale ona si to sama uvedomovala. Neodsudzovala som ju, stále to bola moja naj kamarátka.

A teraz je zasa na Slovensku a vyzerá, že aj ostane tu dlho. Teda nebýva v tom istom meste ako ja. Býva pri Liptovskom Mikuláši, v jednej dedinke, kde je signál len pri okne. Naozaj. Bola som u nej pred 9 dňami. Takže mám odskúšané. Takže telefón som mala pri okne, nahlasno aby sa mi mamina aj môj miláčik mohli dovolať. Občas sa signál stratil a tak som musela mobil kontrolovať, či signál je. Najlepší signál bol, ked som išla na balkón. Ale tam jedine s kabátom a nie viac ako desať minút. Pretože bola zima.
Ale inak sme si užili kopu srandy. Musím povedať, že o jedlo bolo postarané. Vždy niečo uvarila a potom ten riad musela upratať. A ja som jej pomohla. Urobila aj domácu pizzu. Bola mňam. Hrali sme žolíky a musím uznať, že jej to išlo. Ona vyhrávala a ja prehrávala. Išlo ma poraziť.
Bola som tam od soboty do utorka poobedia. A v pondelok sme si urobili menší výlet do LM. Teda skôr sme sa motali po obchodoch. Ja som hlavne chcela niečo doniesť domov, nejaký suvenír môjmu miláčikovi. A Paťa mi pri tom mala pomôcť.
Jasné, že mi môj miláčik chýbal a nabudúce ak k nej pôjdem, tak pôjdeme určite spolu. Ale nabudúce sa bude konať až cez leto, pretože teraz ma čakajú skúšky.

Proste som rada, že som ju videla a dúfam, že som jej trošku pomohla pri rozhodovaní. Snažila som sa jej poradiť ako som vedela. Už je na nej ako sa rozhodne. Ale dúfam, že správne.
Doniesla som jej aj taký malý darček. Knižku s nápisom ,,vyznanie sestričke" a čokoládu. Viem, že nie sme ozajstné sestry, ale niektoré vety v tej knižke sadli na nás dve. Ale úplne.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu