Chvíľu som mala pocit že je to už všetko lepšie. Vieš prečo? Lebo veta niečo sa končí a niečo sa začína nikdy neznamenala pre mňa tak veľa ako teraz.
Keď sme sa spoznali bola to ona ktorá stála pri mne a bola mojím životom vtedy keď som ešte ani nepoznala tvoje meno.
Stála pri mne keď som chodila na chemoterapie a držala mi ruku keď som vracala celé dni a myslela že to je môj koniec.
Lenže potom si prišiel do môjho života ty. Zmenil si moje priority ale hlavne si zmenil mňa a ja som sa čoraz viac a viac vzďalovala jej,až na koniec som ju stratila a žila len pre teba.
Prežila som s tebou krásne roky. Nezabudbuteľné okamihy a aj keď som bola šťastná tak ako nikdy v živote stále mi chýbala ona keď som večer zavrela oči.
Potom prišla tá facka od teba keď si to všetko skončil. Ani neviem ako je to možné ale presne v ten deň mi napísala a o pár hodín som sedela s ňou na káve a plakala jej na pleci. Bolo to také ako voľakedy. Nie ako keby sme sa nevideli 2roky ale také akoby to boli len úbohé dva dni.
Možno mi pán boh zoslal ju aby som to zvládla bez teba. Možno mi karma vrátila tie dobré veci čo som v živote urobila. Nepoznám dôvod jej návratu ale viem že to bol osud.
Nevyčítam ti že som ju stratila kvôli tebe. Stratila som ju mojou chybou ale teraz viem že niečo sa musí skončiť aby niečo iné mohlo začať. Keby som s tebou,nebola by som s ňou každý deň ako som teraz. Lebo si ju nikdy nemal rád a vždy si bol proti nej. Keby som stále s tebou bol by si TY mojou prioritou chrumko.
A ja sa ti chcem takto poďakovať Aďa za to že si mi zas dala nádej a ukázala si mi že ak niekdo znamená pre teba veľa tak nezáleží vôbec natom koľko dní si bez toho človeka ale záleží to od toho že si vždy nájdete ku sebe cestu. A my sme si našli.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár