znova cesta nevedie ďalej,
nevieš, čo sa mohlo stať,
vždy to bolí, keď ti moc záleží na nej.
Nevieš prečo, nevieš kam,
žiadne svetlo nevidíš,
stále pred tým utekám,
druhým šťastie závidím.
Neveríš, necítiš,
tú moc, čo bolesť ti dáva.
Nechápeš, nevidíš,
šťastie, čo z diaľky ti máva.
Zhasli svetlá, padla tma,
nevieš o čo práve si zakopol,
z bahnitého rieky dna,
prúd ti zlatú obrúčku nastokol.
Už sa blíži vodopád,
rozhodni sa pre svoj smer,
ver mi, síl máš akurát,
tak sa už otoč, veslá do ruky ber.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
bestia999
30. 9.sept. 2007 21:33
velmi sami to paci.....pekne pises......fakt
Napíš svoj komentár