Rozhodne si nepamätal, že bol cintorín taký veľký, keď doň vchádzal.
Bolesť sa presúvala, postupovala do hlavy a svet začínal blednúť, zapĺňal sa obrazmi rozdvojenými a rozmazanými, oči vypovedali službu. Zaostroval, sústreďoval zrak stále pred seba, keď pocítil na členku mocné zovretie a následne v nose kopu hliny. Pokúsil sa vstať, ale množstvo kolien, ktoré ho tlačilo do chrbta, bolo predsa len v prevahe. Poslednou myšlienkou predtým, ako cítil na celom tele zuby, bolo, aby umrel skôr, než sa k nemu cez oblečenie dostanú.
Jeho výkrik, ktorý snáď mohol rezať aj kamene, však nepohol ani vzduchom.
- - - -
V jedno ráno, jednoznačne pochmúrne, a neprirodzené, slnko osvietilo dom, číslo ktorého už dávno neexistovalo, nikto si ho tak 10 rokov nepamätal. Bolo to staré, rozsiahle panské sídlo, samá vežička, balkónik, okná ako z filmu a...ropný vrt.
Ako sa zdalo, budova s prekvapivým elánom odolávala snáď všetkým vonkajším vplyvom, jednoducho sa rokmi absolútne nemenila, čím sa stala vyhľadávanou turistickou atrakciou. Záhadou bolo, že atrakcia bola prístupná zásadne iba v noci. No, koreň záhady spočíval v starostovi a jeho neochote deliť sa o zisk z cestovného ruchu s majiteľmi domu. Áno, vzťahy v obci boli úprimné a čisté.
No, majiteľmi tohto skvostu boli František Jamukop a...nikto iný. Výraz majitelia slúžil len na zastrašovanie prípadných dotieravcov, keďže Fero bol toho názoru, že množné číslo pridá jeho osobe potrebný rešpekt. Pochádzal z hrobárskej rodiny a svojmu remeslu robil dobré meno dlhé, predlhé roky. Konkrétne do chvíle, keď zbohatol. Niežeby hrobárina nejako vynášala, ale v duchu hesla „bez práce nie sú koláče“ objavil Fero na svojom pozemku ložisko ropy. Bolo zábavné sledovať, ako sa z inak neobľúbeného človeka stal človek vysoko obľúbený prakticky cez noc. Prečo? Lebo vzťahy v obci boli úprimné a čisté.
Príhoda to bola v celku vtipná, taká hrobárska anekdota, ktorú rozprával v krčme, keď platil pre všetkých. V podstate to celé začínalo siahodlhým zamyslením sa nad nebezpečenstvami vyplývajúcimi z plytkých hrobov a končil čisto náhodným zakopnutím o nejaký kameň, náhlym údivom a sčernením nohy zapríčineným vytrysknutou ropou. No Fero si začal časom všímať, že táto príhoda má najlepšiu atmosféru práve keď sa pilo na jeho účet, ľudia mu tlieskali a gratulovali, pripíjali na zdravie a ktovie čo všetko ešte, keďže vzťahy v obci boli úprimné a čisté.
Čo sa týka hrdinu samotného, bol to človek bledý, vychudnutý, nie príliš vysoký, ktorý mal tmavé oči a mohol sa pýšiť titulom najmladší dedo, keďže šedivý bol už od tridsiatky. Bol to jednoducho taký ten typ, ktorý sa hodí skôr do toho hrobu než vedľa neho. V podstate to bol samotár, priateľov si veľmi pri tele nedržal a predtým, než zbohatol, sa venoval len svojej práci. No postupom času si uvedomil, že s tým majetkom, ktorý má, si môže dovoliť takmer všetko, a tak sa rozhodol pre založenie zbierky. A aby ľudia videli, že nato skutočne má, založil hneď dve – zbierku vín a zbierku kvalitných rýľov. Najmä prvá zmienená vyvolala záujem ľudí, obzvlášť starostovu, ktorý menoval Fera čestným členom mestskej rady a každú nedeľu sa k nemu pozýval na pohárik vína, aby prebrali takú či onakú vec, ktorá mohla zásadne ovplyvniť chod celej obce. Aj jeho úmysly, podobne ako vzťahy v obci, boli úprimné a čisté.
Ale späť k Ferovi. Po tom, čo tak náhle a veľmi výrazne zbohatol, stúpol záujem oňho medzi ženami. Konkrétne to boli tandemy vydajachtivá dcéra - mocibažná mamička, s tým, že väčšinou mal tú česť práve s druhou polovicou spomínaného tandemu. Celkovo sa oženil trikrát, no zakaždým za prapodivných okolností ovdovel, tak to napokon vzdal. NIKDY mu nenapadlo hľadať vinníka medzi spoluobčanmi, veď predsa, ako každý vedel, vzťahy v obci boli úprimné a čisté.
Blog
9 komentov k blogu
1
taylorova
25. 12.decembra 2007 23:26
:d .)
2
ja sa zblaznim ... dalsia story na pokracovanie!! ale natahujes dobre sa musi uznat .. tak pls ne ze napises dalsiu o mesiac bo tato je fakt fasa
3
Hezkyyy... Neviem preco, ale silne mi to pripomina Jakuba Vandrovca, len trochu inak... Kazdopadne Vandrovca ja vela vela mozem tak tesim na pokracovanie...
4
ten zaciatok bol skvely a to nehovorim len tak ..) , a ta druha cast , ten mily sarkazmus jeho kamaratka ironia mi zdvihali kutiky smerom hore , paci sa mi tvoj svojsky humor??? ci ?? , ale ak sa nenahnevas musim podotknut ze niektore opisy bol trosku predlzene ale celkovy dojem
5
je to super vazne sa mi to velmi paci... myslim ze vztahy v kazdej obci su uprimne a ciste... kazdy pozna kazdeho.. no krasa. ale nie v kazdej obci je ropa tesim sa na pokracovanie
7
Dufam, ze sa tento projekt bude aj v dohladnej dobe rozmnozovat....je to mooc dobre...
8
story na pokracovanie su cool...fakt dobre boo..dufam ze dokoncis
Napíš svoj komentár
- 1 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 2 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Hovado: Zopár myšlienok
- 6 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 6 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 8 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 9 Protiuder22: Oheň
- 10 Hovado: Opäť som späť