Bola by si tu navždy? Nikdy neišla preč?
Nikdy som si nemyslela že sa veci môžu tak zmeniť,
prosím nepovedz už nikdy viac že musíš ísť...
Sú to kruté myšlienky, silný nápor ktorý ma láme odkedy si preč...
Všetky moje myšlienky sú stále s tebou,a ja si počkám v tme...
Najsladšia myšlienka to všetko ovláda, pretože som ťa nechala odísť.
Všetky momenty ktoré však zostali to neustále ožívajú..
Keď ma dnes zasiahol prvý vánok chladnej zimy, a snehové vločky sa tak potichu ukladali na zem, spomenula som si že taký pokoj na duši,
sa vkrádal do mojej mysle len s tebou...
Teraz sedím so zakrvavenými rukami upínajúc pohľad do zeme.
To steblo z môjho ja bolo zlomené a odviate vetrom...
Kam? niekam mimo priestor a čas, niekam mimo rozmery ľudkého rozsahu..
Niekam kde sa budem k tebe upínať a prosiť, možno o milosť,možno o pochopenie, možno o lásku...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nipofmorphine
7. 11.novembra 2007 08:52
ja nemám slov...tak krásne píšeš ...čo k tomu dodať ? len čo by som sa snažila priblížiť hviezdam a pritom na ne len nemo pozerala zo zeme
Napíš svoj komentár