Lubila som jedneho chlapca...mal vsetko po com na svete tuzil...mal auto, peniaze, pracu, skolu...a mal aj mna. Vsetko sa to zacalo asi pred 6 mesiacmi...kazde rano pri zobudzani som myslela na to ci ho stretnem.Bol mojou kazdodennou radostou, bol tym zahadnym chlapcom zo zastavky, ktoreho som sa bala pozdravit ale pritom som verila, ze niekde hlboko vnutri je moje male svetielko nadeje...toto svetielko sa kazdym dnom zvacsovalo a zvacsovalo...az bolo velikanske a videli ho vsetci naokolo, len my dvaja sme citili to prijemne teplo, ktore z neho vyzarovalo.
Ani som sa nenazdala a ten zahadny chlapec zo zastavky bol zrazu v mojej blizkosti...mohla som pocut jeho hlas...mohla som hladit jeho vlasky...mohla som citit jeho lasku a pocut jeho smiech.To vsetko som mala dovolene...proste len byt s nim stastna.Nikdy som od zivota vela neocakavala, a preto ked mi spadol z neba "on"...som sa snazila zit len prenho.Kazdy den sme spolu zili naplno, aby nam nahodou nieco neuniklo...bali sme sa vyslovit nieco co by nam ublizilo...bali sme sa mysliet ako to bude dalej...chceli sme len prezivat kazdu sekundu zivota ako keby mala byt ta posledna.Stravili sme spolu 2 mesiace, ktore ubehli ako voda...ktora tiez iba tecie cez potok, no ten raz moze velmi rychlo vyschnut.
Zmziol...moj chlapec zo zatavky bol prec...moja laska, ktorej som sa naplno oddala zostalala len mojou minulostou. Vsetko to , co sme spolu prezili sa zrazu vytratilo...nezostalo nic...len prazdnota v mojom srdci a tuzba mat ho opat pri sebe. No vedela som ze to nieje mozne...navonok pretvarka no vo vnutri velke trapenie, s ktorym som sa nevedela vysporiadat.Ten pocit aspon raz ho pobozkat, objat ho a povedal mu : lubim ta...ten pocit zostane uz len minulostou... No minulost sa mi zacala vracat...nechtiac...nebolo to sposobene mnou, ale robil to on...chcel vsetko naspat...chcel mat opat vsetko...chcel mna... Dnes je tomu presne jeden mesiac aj 3 dni...co niesme spolu...uz nikdy nebudem moct dat mu pusu...uz nikdy nebudem moct citit jeho vonu...uz nikdy... Stretavame sa co den...na "nasej" zastavke...no uz si nevieme pozriet do oci...uz si nevieme povedat ani len "ahoj"...uz sa bojime co i len pozdravit...uz to nieje ako predtym...sme si cudzi, dokonca viac ako ked sme sa este nepoznali...a to ma nesmierne trapi. Ako teraz pisem tieto slova...stekaju mi po licach slzy...uz to niesu slzy stastie, alebo lasky...su to slzy smutku...ktoreho sa chcem zbavit...no nejde to.Vzdy pride ten moment, kedy si spomeniem a znovu do toho vhupnem.On ma naucil ze si treba zivot vychutnavat na plne obratky a neobzerat sa spatky...a zivot zit a nielen ho prezivat...su to uz len spomienky, ktore nikdy nezmiznu...pretoze vzdy zostane v mojom srdci...ten zahadny chlapec zo zastavky...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
marteenka  11. 6. 2006 21:35
neviem,preco sa k tomu vracias..ked sa len zbytocne trapis...
2 
fotka
borinka734  11. 6. 2006 21:35
Chcela by som ti odpustit...no je to pre mna velmi tazke...a neviem ci to niekedy pojde...
3 
fotka
grizzlyk  12. 6. 2006 10:24
No moja nerad to hovorim ale ak to bolo takto ozajstne tak to este asi chvilku potrva... chce to jenom cas... a rob to co ta naucil - zi naplno to pomoze
4 
fotka
amynqa  12. 6. 2006 15:14
si mladaa,pekna life pred sebou...neobzeray sa za minulostou,ta casom..preboli..a budes na nu spominat s usmewom.. ..zabyway sa pritomnostou..zi swoye sny, zi TERAZ ! a nemysli nato co bude welmi ti to prayem
5 
fotka
nanusa15  14. 8. 2006 18:30
ahoj moja,viem spomienky su spomienky ale ak ho vazne lubis tak mu daj este sancu,ved kazdy ma pravo dostat druhu sancu,mozno to bude uz ine ale vsetko sa vrati tak kde to bolo a ak myslis ze mu ju nedas tak uz sa netrap ono to casom prejde len na to nemysli mysli...:o)papa
Napíš svoj komentár