Ako som naposledy spomínala na deň detí som sa stala inžinierom. potom moje kroky nasledovali na chatu, kde sme retardovali hlavu od informácií. Ako veľmi sa mi na ňu nechcelo isť, tak veľmi dobre bolo na nej. A potom nastala realita v podobe nahlásenia sa na úrad prace. Mňa dokonca nechceli, pretože som mala prihlášku na ďalší stupeň štúdia a čakalo sa na rozhodnutie. 25.6. som mala slávnostné udelenie titulu a 27.6. prijímačky. No medzičasom som si už vybavovala papiere k nástupu do práce.
Pre mňa nebol problém nájsť zamestnanie, dá sa povedať okamžite po ukončení štúdia, keďže som sa o pracovné ponuky zaujímala už v apríli. V máji som bola na pohovoroch a nakoniec som sa rozhodla zamestnať v okresnom meste. Brala som to ako dočasné.
2.7. som nastúpila do práce. a asi o týždeň mi prišlo rozhodnutie zo školy že ma neprijímajú. Bolo to pre mňa sklamanie, pretože som si myslela, že to je istá vec...a potom to išlo aj v práci ako do kopca. Najskôr som si prešla výrobou, čo bola pre mňa nová skúsenosť...práškovú metalurgiu nevidíte v každom podniku. Začiatky neboli ľahké, hlavne keď som si hovorila: na toto si mala červený diplom, aby si robila pri stroji...
No ale aj to som prežila, dnes už sedím v kancli a spomínam si na skúsenosti, ktoré som mala nadobudnúť vo výrobe. A niekedy to ide poriadne z tuha.
I keď som chcela pokračovať vo štúdiu, v práci sa mi páči. Veď nik nepovedal, že si to nemôžem neskor dorobiť.
A preto sme sa rozhodli, že si kúpime byt...čo je už posledných krokoch a bude aj svadba.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mephala
5. 10.októbra 2012 15:47
Pripadá mi to ako taký neutrálno-odrádzajúci blog. Normálne sa teraz vôbec neteším, čo ma čaká, keď doštudujem
Napíš svoj komentár