Vonku tma ako vo vreci. Briana to ešte viac umocňovalo v nálade na spánok. Nemohol si ale vyberať, práca je práca.
Po raňajkách a po tom, ako sa obliekol a vychystal do služby, mu prišlo niečo divné…
“Obvykle keď už idem do roboty, sa postupne rozvidnieva. Prečo tomu tak nieje aj teraz? ”
Nemal však už čas pozerať z okna, no veď napokon aj tak ide von. Zamkol byt a výťahom sa zniesol na prízemie.
Ako vychádzal z vchodu činžiaku, všimol si nadmerné prúdenie čiernych mrakov...”toto v počasí nehlásili”, povedal si Brian.
Chvíľu len tak premýšľal čo sa deje, pričom pozeral na oblaky v svojej zvláštnej forme...ako čierne jazyky duchov ktoré sa striedajú na oblohe rýchlosťou vetra asi 300km za hodinu- zvláštne, pretože dole skoro vôbec nefúkalo.
Obrátil pozornosť na auto. Nastúpil do neho a ako vyparkovával, trklo mu v hlave, kde sú asi ostatní ľudia? !
Žeby bol nejaký sviatok alebo žeby to bol sen?
Zrazu uvidel dlhý tieň ako sa potáca za rohom.keďže nikde nikoho nebolo, zastavil auto a vystúpil...”čo sa deje? ”stále si opakoval v myšlinkach.
Prišiel k miestu, kde sa nachádzal ten tieň. Nič tam nebolo…vlastne bolo-veľa krvi!
Brian pootočil krkom trosku na bok, zdvihol obočie na ľavej strane.
“Toto sa mi nejak nezdá. Niečo sa deje. Ale čo? Ani opýtať sa nikoho nemôžem! ”, zvedavým a zároveň už aj trocha iritovaným šomraním sa pýtal dookola v svojej hlave.
Otázky mu teraz asi nepomôžu.ale chcel tomu prísť na kĺb.rozhodol sa zavolať do roboty.
Tam však nikto nebral.
Znova nastúpil do auta a už nepozeral, čo sa kde deje. Nikde žiadne autá neboli a ani ludí nikde naokolo. Občas dáký ten tieň sa mihol a nevzbudzovalo to zrovna príjemný dojem z aktuálnej situácie!
Konečne zastal na parkovisku pred budovou organizácie.
Prišiel k stroju na snímanie odtlačkov, avšak keď skúsil priložiť prst, nič sa nedialo…tak teda zadal 14miestne identifikačné číslo do voľnej pristupujúcej databázy...prijalo...otvorili sa mu dvere a vstúpil!
No však nikto nikde.”to si zo mňa snáď každý robí dobý deň? ”
V tom začul vzdychy. Šiel za nimi, až ho doviedli k výtahu v sektore 2. Neďaleko vstupu do budovy.
Hneď ako uvidel svojho kolegu, bežal k nemu a kľakol si.”čo je? čo sa deje? čo ti je Geri? ”
Geri:”ja neviem", vravel slabým chraplavým hlasom, akoby mu v hrdle čosi zavadzalo"…ale bolí to…v tom začal strašne krvácať z úst a tieklo to z neho tak, že už Brian vedel, že to nemôže Geri prežit…
B-B-B-riiiiiiiiiiaaaaaaaaaaaaaan pomôž m-miiii…a hlava mu odkvacla na bok a jeho celé zakrvené telo sa začalo triasť. Trasenie stupňovalo, pričom bol už očividne mŕtvy.
Asi za minútu trasenie prestalo. Jeho tieň z chodby ktorý hádzal vďaka chodbovému porušenému občasnému osvetleniu, sa predĺžil..a pohol sa. Brian pozeral vyjavený ako na niečo čo ťažko popísať.
Brianov pohľad:
Tieň sa postupne postavil a stál nad mŕtvym telom Geriho. Tieň na stene, vysoký a temný sa nad neho zohol a uchvátil ho do tieňivého klbka napriek tomu, že na nás svietilo svetlo z pravej strany.
Tieň sa zhusťoval a zhusťoval, až obalil Geriho do čierneho obalu. Po chvíli sa toto čierne čudo znova začalo zoslabovať a ako slablo, nikde už nebolo vidno kolegu len strašne veľa krvi valiacej sa z klbka tieňa.
Tieň sa vymotal a znova transformoval do postavy. Pozeral som stále uprene na neho. Strach som nemal, pretože to bolo až moc divné a mňa to zaujímalo.
On si ma však vôbec nevšímal. Akoby ma ani nevidel. Vskutku sa musím priznať, vôbec neviem, čo sa deje, ale nezdá sa mi to zrovna košér!
Brian nehodlal zostať pri kope krvi na jednom mieste a volať políciu alebo niečo také. Bolo by to zbytočné a on to tušil.
Šiel ďalej do budovy a ako tak šiel a prechádzal po iných chodbách všímal si ostatné, niektoré už zaschnuté mláky krvi...
toto bola prvá kapitola...
dúfam, že sa páčilo
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár