nad hlavou oblak pláva,
tajomné čosi na dušu zosadlo,
vraj sa to viacerým stáva.
Ťaží ma,lámem sa v chôdzi,
stojím na rázcestí,
kde je ten,čo pomáha v núdzi,
srdce plné bolestí...
Svetielko pomaly hasne,
srdce tmavé,samé mrie,
ako básnik,píše posledné básne,
dušou labutia pieseň znie.
Posledné slová,posledný okamih,
oči zatvára večná temnota,
svetom znie pieseň nepochopených,
ústa pohltí mĺkva nemota.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
walrus
19. 1.januára 2011 20:21
Krásne. Škoda, že sa mi nedá hviezdičkovať
Napíš svoj komentár